1. list

este asi par mailov budem pisat takto hromadne, pretoze mam len chvilu na pocitac. Som u Tomina v robote.

Dakujeme za vsetky maily, naozaj nas povzbudili v pravom case.

Let bol naozaj vzrusujuci. Na letisko v Budapesti sme prisli okolo jednej rano, tak sme cakali do siestej. Vo Frankfurte sme prestupovali do obrovskeho lietadla s asi 600 pasaziermi. Najkrajsie bolo asi nad zasnezenym Gronskom a Kanadou. Ale 12 hodin bolo predsa len dost. Turbulencie boli len nad horami. Po prichode bolo dost zima, no vsetci nas uistili, ze to je najzimsie ako moze byt. No hned na druhy den sa ukazalo, ze nie. Styri dni v kuse prsalo, bolo zima, trochu aj snezilo a dokonca padali aj krupy, z coho boli vsetci uplne vedla a fotili si to... No pre nas ziadna radost, nic vynimocne. Ale dnes - streda konecne slnecne rano.

Budem strucnejsia. Je tu vela kvetov, kaktusy, kazdy ma v zahrade pomarancovnik, ci citronovnik ako jablone. Su nadherne obsypane plodmi.

Domy su vacsinou z dreva, bez radiatorov, len s jednou vrstvou skla, lebo tu byva teplo. No na teraz to nestaci.

Zemetrasenia vraj su kazdy den, kazdy tyzden citelnejsie. V horach je vraj vela strkacov. Pitnu vodu treba kupovat, co je dost draha zalezitost. Nedelna sv. omsa bola velmi velmi zaujimava. Vsetci su tu velmi mili a snazia sa nam pomoct. Kazdy den nas niekto pozve na veceru, boli sme aj v mexickej restrauracii, Tomi i v japonskej..., zobrali nas uz aj pozriet si Hollywood. Nic zvlastne.

Musime si co najskor kupit auto, lebo bez toho sa tu neda zit. MHD neexistuje. Zatial byvame u Tominovho kolegu. Snad sa nam tento tyzden podari najst daky bytik.

Vsetko je tu dost ine. Pocit domova som vsak nadobudla napr v supermarkete, ked som tu videla ceske pivo (hoci ho nepijem) a sackovu polievku Maggi a Knorr. Vybavujeme si papiere, karty, poistenie...

Co sa tyka dopravy je tu tiez vela zvlastnosti. Napr na vacsich cestach su 1 alebo 2 lave pruhy vyhradene pre auta s viac ako dvomi pasaziermi a su ovela rychlejsie ako tie kolony vedla. Vacsinou tu totiz chodia ludia neekonomicky v aute po jednom, lebo benzin je relativne lacny. Dalsia vec : tzv. 4 ways stop. Na krizovatke nie je hlavna a vedlajsia cesta, ale kazdy zo vsetkych stran musi zastat a kto prisiel prvy, tak ten ide... A ine veci. (Lucii to asi nemusim pisat)

Sme tu obklopeni nadhernymi horami zo vsetkych stran. Vyssie su teraz aj zasnezene.

V obchodoch je fakt vsetko. Len sa tam nemame ako dostat. Len ked nas niekto odvezie. Aj do najblizsieho obchodu treba ist autom.

Ja si kratim cas ( ak je ) DVDckami.

Dalo by sa pisat este vselico, ale nie je casu, takze zatial tolko. Neviem, kedy sa mi podari opat sa dostat k mailu. Bez auta je clovek absolutne imobilny. Zdravime vsetkych, celu rodinku, vsetky "moje" deti v skole, blizkych znamych...

Dufam, ze coskoro budem moct pisat maily kazdemu samostatne, no zatial to nejde.

  Drzte sa