10. list

Dnes to bude celkom kratke, nic mimoriadneho nove nemame. Tyzden ubehol ako voda (nastastie) a zase tu bol vikend. To je jediny cas kedy mozme s Tominom nieco podniknut. Stred tyzdna nam ozivila vybita baterka na aute ( zabudli sme cez den svetla), no uz je auto chodive. V piatok som isla prvykrat SAMA (v Lamaci nech citaju s makcenom ) autom nakupovat - do odchodu je to vyse 10 km takou peknou hornatou cestickou.... A to som si pred par mesiacmi v Blave myslela, ze si nikdy neurobim vodicak, pred par tyzdnami som si tu myslela, ze tu v LA ja isto nebudem soferovat a pred par dnami som si este myslela, ze SAMA tu isto nebudem soferovat. No clovek je dotlaceny a urobi aj nemozne. A co viac - v sobotu som prvykrat soferovala aj na freeway !! Nevravim, ze som velmi menila pruhy - tusim som celu cestu sla v jednom - strednom a snazila sa nevybocit z neho pri zatackach a so zovretym zaludkom som pozorovala tie 2 - 3 pruhy nalavo odomna a 2 - 3 aj napravo odomna. Fakt je to zvlastne, ze 5 - 6 - 7 pruhov ide jednym smerom a casto su plne ! !! Soferovala som az do Santa Moniky a tak konecne sme po 1,5 mesiaci uvideli rozbureny ocean. Bolo to uzasne a viem, ze ziadna fotka nezachyti ten mohutny hukot a silu obrovskych vln. No bola taka dost velka zima, kvoli tym studenym prudom. Ja som mala aj sustakovu bundu a tazko sa mi pozeralo na par sialencov, co sa tam kupali. Zopar ich tam aj surfovalo a bolo zaujimave sledovat ako musia poznat rec vody a zmyslanie vln. Asi 2 hodiny sme sa prechadzali po plazi, nazbierali asi 2 kg (doslova) musli, no najvacsiu zabavu sme mali, kd sme videli v piesku daku peknu muslu pri ustupe vody a ked sme sli pre nu, tak prisla vlna a takych 15 - 20 metrov sme museli pred nou utekat. Raz Tomino nestihol, zaboril sa do mokreho piesku, chytila ho a skoncil s mokrou teniskou. Ja len trochu. No bola to zabava. Bolo tam kopec cajok... Plaz nadherna, piesocna... No od toho oceanu tak akoby mrholilo, tak sme si museli kazdu chvilu cistit okuliare aby sme videli. Nasli sme aj schranku korala, asi cast celuste ryby, take riasy... no moja zbierka do prirodopisneho kabinetu do skoly sa zvacsuje. Potom sme sli k Lucii Sukopovej (pre nezainteresovanych - kamaratka este z detstva z Bratislavy, byvala na tej istej ulici ako ja v Lamaci - ona tu uz par rokov zije), byva tu v Santa Monike, maju krasny rodinny domcek, poukazovala nam peknu cast Venice, kde byva - snazili s to tam naozaj urobit ako Benatky, je tam siet takych kanalov pomedzi rodinne domceky... no ako v rozpravke. Potom sme posedeli, porozpravali, popapali, pospominali a okolo 14.00 hod sme sa uz sami dvaja vybrali na do Malibu - zase sme sa prechadzli po plazi, pozerali odvazlivcov, surfistov a zbierali musle (boli tam uplne ine). Taka pohodicka, len mi bolo luto, ze nebolo jasno, ale daky opar alebo taka hmla nad oceanom, takze nebolo vidno do daleka.. Nazad sme sli cez taky uzasny Malibu kanon - to bolo velkolepe - obrovske hory okolo nas a nasa cesticka tak vkliesnena do svahu... No aj som sa bala.

V nedelu sme boli v ZOO. Bolo to naozaj velmi pekne, upravene, palmy, kaktusy... kazda cast sa volala podla toho ake zvierata tam boli a kde tie ziju... Bolo tam fakt vsetko - mnoho druhov opic (orangutany, simpanzy, gorily, maciaky... a i tie menej zname, ziraafy, lev, teger, slon, hroch, "vodny kon", krokodily, plazy, vtaky, kojoty, vlci....) Snazili sa im urobit take zivotne prostredie ako maju "doma" v divocine (aj s rastlinstvom). Viem, ze je to aj tak stale len zajatie... ale snaha bola. Mali pekne popisove tabule, take vedomostne zabavky pre deti.... No najviac mi bolo luto ladoveho polarneho bieleho medveda. Chudak. V teplej Kalifornii. Bol taky vyplznuty..... Isto mu tu zima nie je. A co ma velmi prekvapilo bol pocet navstevnikov - ZOO bola taka plna, ze clovek niekdy musel cakat aby sa dostal na radu pozriet si, co chcel. Asi to zavratne vstupne nebolo az take zavratne pre ludi.( ja to este stale prepocitavam a hoci som prirodopisarka, neviem, ci by som doma dala vyse 800 Sk za vstupne do ZOO)... Ale snad si zvyknem a budem na to raz aj ja pozerat ako na dolare.... A este som zabudla povedat dolezitu vec - a to, ze cestou tam, som soferovala ja a musela som ist az po 3 freeway-och ! Takze som musela aj menit pruhy, co je dost pokrok ( Katka, nesmej sa mi, no fakt som mala plne gate... ).

Vecer sme sli na veceru k tym "znamym". Ona robi predavacku v obchode kam chodime nakupovat a on pracuje s utecencami. Maju 2 deti. Su z Armenska, ako utecenci boli 5 rokov na Slovensku (v Samorine), no kedze tam nemohli dostat sa k bytu, prisli sem a su tu uz tri roky, no chcu sa vratit na Slovensko. Velmi si to tam oblubili, maju tam praitelov... Ked rozpravali ako to bolo v Armensku, tak mi naskakovala az husia koza. 6 rokov mali elektrinu len 1 hodinu za den !! Za ten cas musela vsetko oprat, navarit (plyn tam nebol), prave sa jej narodilo 2. dieta... a no proste vsetko porobit. Neviem si to predstavit.. 6 rokov. Clovek by tak vydrzal par tyzdnov na chate.. no 6 rokov. A my sme si mysleli ako sa mame na Slovensku zle. Oni zazili, co je to zle, vojnu.. Ako aj mnohi bulhari, aj oni platia ucty domov rodine, lebo tam nie su peniaze, robota... No mali to tazke, aj ked sem prisli. My sme dosli v podstate na hotove, vsetko vybavene, zabezpecena robota... No boli velmi zlati, pohostili nas vselicim, ukazali spomienkove fotky z Bratislavy (bolo to take zvlastne pozerat si fotky z Blavy v LA). Dali nam aj take nove pohare... A co bola sranda - zazili sme tam prvy vypadok elektriny v LA( U nas este nebol). Tak sme poslednu asi 1,5 hodinku sedeli pri sviecke, co bolo tiez dost romanticke... Maju 17 rocneho sikovneho syna (3 roky skoly si robi doma za 8 mesiacov), ktory este vie trochu po slovensky a 9rocnu dceru, ktora uz menej. Boli velmi zlati, ochotni pomoct, poradili nam... No najvacsi sok bol, ked nam po par hodinach len tak medzi recou povedali, ze su svedkovia Jehovovi. Spadla nam uplne sanka. V zivote som ziadnych nepoznala. A toto su tak mili ludia... Cestni... A vraj sa chcu vratit na Slovensko napriek tomu, ze tam svedkov Jehovovych nemaju ludia v laske a tu si ich velmi vazia a v praci ich maju radi, lebo nepodvadzaju, tvrdo pracuju... Ale proste im vadi falosnost Ameriky.... Neviem. My sme sa este moc so zapornou strankou Americanov nestretli, lebo Tomi je vlastne najma medzi Bulharmi a par slov v obcho de s Amikmi to nic nepovie o charaktere.

Neslo ani poulicne osvetlenie a cakali sme, ci nezapnu... no pred polnocou sme sa uz aj tak vybrali domov.

Takze takyto sme mali vikend. Zacina novy tyzden. No volajako sa zozimilo, takze o kratkych nohaviciach teraz uz nemoze byt ani reci. Snad je to nakratko. Inac vsetko po staarom.

Aha, zabudla som ciernu kroniku _ zase jedna strelba v skole (1 mrtvy), lietadlo, ktore letelo z Burbanku ( tam sme robili vodicak) spadlo v Colorade a vsetkych 18 ludi zahynulo. Mozno to davali aj u vas v TV.

Najdene mrtvoly, prepadnutia a nahanacky policajtov uz ani nebudem spominat. Mozno preto som sa tak bala tej dialnice, ked clovek furt pocuje o dakych katastrofach... Dakujeme za kazde nove rano. A kazdy stastny prichod z freeway. Ono to mal byt kratky mail, no zase to dajako nevyslo...

Asi vo stvrtok budu vo fotoalbume dalsie fotky (ocean)

Zatial sa majte pekne....