ospravdlnujem sa za casovy sklz v pravidelnom vysielani spravodajstva. Nejako coraz menej sadam za pocitac. A ani nejakych noviniek nemame..... Tak zhrniem - tyzden ubehne rychlo, Tomi je cele dni v robote, ja v skole a okolo domacnosti. Jedinym rozptylenim su nam vikendy, na ktore sa uz od stredy tesime a vymyslame si pri mape program, ze kam pojdeme.
Teraz sme v sobotu boli na vylete v Sant Gabriel Canyone.
Krasny kanon, okolo hory a naspodu isla asi 10 km pozdlz nas
priehrada. Voda krasna tmavomodra, slnecny teply den, uzka
cesticka vkliesnena do svahu so samymi zatackami. Po odstaveni
auta sme si urobili aj mensi vylet. Nakolko sme sa autom dostali
do nadmorskej vysky vyse 1700 m.n.m., bolo tam este mnoho
snehu a decka sa tam aj spustali zo svahu, gulovali, robili
snehuliakov... No bolo velmi teplo - kratke gate, bez tricka
(Tomi). Vysli sme az k Crystal Lake - to isto poznate z takych
gycovych fotiek, ze voda v jazere je taka stojata a pokojna, ze
v nej mozes vidiet odraz hor, skal, stromov, oblohy... no ako
zrkadlovy obraz. Mozno aj tie nase fotky budu vyzerat az
gycovo, no bolo to pekne. Ved snad za dva - tri dni ich dame na
internet. Nadherny den sme ukoncili vecernymi obradmi Bielej
soboty - to uz viete.
V nedelu sme po sv. omsi isli na Mount Wilson Observatory. Opat
klukata, strma, uzka cesticka popri kolmych zrazoch do udolia -
dostali sme sa este vyssie ako vcera. Soferovala som velmi
opatrne, lebo na ceste bolo kopec popadanych skal a bolo ich
treba aj obchadzat - niektore sa dali prejst stredom, no niekedy,
ked ich bolo viac bolo treba prejst az do protismeru a dufat, ze
spoza zakruty par metrov pred tebou nikto nevyrazi. No, bolo to
napinave, ale zvladla som to. Len neviem, ci bol volant mokry z
toho tepla....
Hore bolo mnoho parkovisk, piknikovych miest, cesticiek,
naucnych chodnikov, turistickych dlhsich ciest... Boli sme aj v
muzeu, kde sa Tomi rozplyval nad technickymi vynalezmi....
Pozreli sme si aj par teleskopov - jeden bol 50 metrov vysoky, no
ako asi viete, pozerat sa tam chodi do zeme - 30 metrov
hlboko. No pre mna asi najvacsi zazitok bol jeden 100 inchovy teleskop,
kde sme sli hore a bolo to take mohutne, velke a nepochopitelne
ako to moze fungovat a vidiet slnko tak zblizka..... Tominovi sa
asi najviac pacilo, ze tam robil aj Einstein, Hubble....
Trosku sme si to tam pochodili, pekne vyhlady boli... Viackrat sme sa cestou zastavili na peknych miestach, vyhliadkach. Na jednom mieste sme sa boli prejst aj kade pred vyse 100 rokmi prechadzala zeleznicka - doslova vtesane do skaly. Dost som sa bala, lebo je to tam vsetko dost nestabilne, aj teraz padali skaly, zosuval sa strk, piesok... Brrr... Mozno to bolo dake male zemetrasenie....
Takze takyto bol nas vylet v observatoriu.
Cez tyzden sme este boli na jednej akcii. Lucia S. nas pozvala na natacanie jednej televiznej "sou" do Hollywoodu. Jeden ich znamy bol hlavny producent, takze sme mali prominentne miesta, pitie zadarmo... Bolo to vecer o 21.00. No pravdu povediac, mnoho sme tomu nerozumeli, ale pekne sme sa smiali ako sa patri kedy aj ostatni. To by tu clovek musel zit v tejto kulture aby to pochopil. To je ako keby cudzinec prisiel na sou Milana Markovica, ktory si striela z politikov, ktorych cudzinec nepozna ... No prenho sa to moze zdat suche a my sa na tom trhame... Toto sice nebolo o politikoch, to predstavovala som si to inak. Ale zazitok to bol. Co ma velmi prekvapilo bolo, ze sme nesedeli v hladisku, ale to tam bolo take male komorne - asi 10 okruhlych stolov s dlhymi bordovymi zamatovymi obrusmi so stylovymi svietnikmi a normalnymi svieckami vnutri. Za kazdym sedeli 4 ludia na tych vysokych barovych stolickach a popijali... Par stolov bolo aj na balkone hore. Uvadzac tej sou mal pozvanych asi 5 hosti, ktori po jednom vystupovali - islo o taky monolog.... No najviac a schuti sme sa nasmiali na zaver. To mi az tiekli slzy a nevedela som prestat sa smiat. Po skonceni museli natocit este jeden vstup uvadzaca, co sa nepodarilo a chybali im dake sekvencie smiechu (asi sme sa my malo smiali...), tak vysiel reziser na javisko a ako dirigent ukazoval z ktorej strany a ako hlasno sa kedy kto ma smiat. To tak to tam buracalo a nam to bolo take smiesne, ze sa musime tam smiat na povel, ze sme sa potom nemohli prestat. Ostatni to asi uz maju nacvicene - amici sa vedia aj usmievat na povel.... Rezisel tam maval rukami, tlmil, burcoval, no dirigoval ten smiech hladiska. No to bolo dost na nase uprimne zmyslanie. No smiali sme sa na tom skoro celu cestu k autu. Dospeli sme k nazoru, ze to bol najlepsi z tych komikov. Ale druhy raz sa na take nieco nedame zlakat. Radsej si tu obzerame prirodu, ta je tu naozaj ocarujuca. Hollywood prenechame inym.
Takze tak. Borime sa s velkymi tazkostami, velkymi radostami. Ale slnko a teplo dodava energie a sil. To je zatial vsetko, slubujem, dozeniem vsetky resty a poodpisujem na maily. Dakujem za trpezlivost. Som len clovek s jednou hlovou, dvoma rukami a 24 hodinovym dnom.
Majte sa krasne.
Poneste si posolstvo velkej noci do dalsich dni !!!