nakolko dostavame aviza, ze ci este zijeme?... atd, tak sa ozvem aspon par riadkami. Nebude to nic prevratne. Po tazsom obdobi zmeny Tominovej roboty a problemami s tymi spojenymi sa to pomaly ukludnuje a dostavame sa opat do normalnych kolaji. Bola to taka neistota, chvilami to vyzeralo, ze o tyzden balime kufre, no nakoniec to dobre (?) dopadlo. Trosku sa nam zmenil zivot, lebo Tomi robi vyse 30 km odtialto, co je vela na to aby sme to mohli robit ako doteraz - ze ja ho zoberiem rano autom do roboty a cely den som potom mobilna (kostol, skola, obchod, posta...) a vecer pre neho ist. Teraz ma auto on, takze sme tomu museli trosku prisposobit nas zivot. Do skoly ma vozia taki korejski spoluziaci a ostatne veci vybavujeme spolu po veceroch, vikendoch - nakupy....
Minuly vikend sme si konecne po 3 mesiacoch boli pozriet aj
centrum LA - Downtown. Cele LA je totiz ako jedna velka
rozsiahla zelena dedina s par mensimi centrami, no Downtown -
to su vysokanske mrakodrapy - banky, hotely, busines.... Pozreli
sme si par stvrti - Little Tokyo na styl japonskych domcekov,
obchodikov.... China Town - podobne - byvaju tam skoro sami
cinania a mnohi sa za cely zivot nenaucia po anglicky, hoci ziju v
LA. Posobiva bola aj "hlavna" ulica - Broadway - to bolo cosi
ako nasa obchodna, no sirsia, dlhsia, vacsia, hlucnejsia, plna
vsakovakych obchodikov, ludi a bohuzial aj bezdomovcov. Ti boli
vacsinou v takych malych zastrcenych ulickach, no citit ich bolo
niekedy velmi daleko. To ma naozaj velmi prekvapilo, ze kolko
vela ich tam bolo. Mnohi mali pri sebe taky nakupny vozik z
obchodu a v nom cely svoj majetok. Radsej to nejdem
komentovat aby to nebolo zle pochopene.
No tie mrakodrapy boli naozaj ohromujuce - asi 5 fotiek je uz vo fotoalbume na http://photos.yahoo.com/monivanekova, no tie naj su este vo fotaku. Okolo nich bolo vsetko pekne upravene, parky, plno kvetov, zvlastne ostrihane kriky, fontanky, sochy, pamatniky, poulicni muzikanti, pekne lavicky, mile lampy.... Povestna 80 metrova stara lanovka v centre (vola sa to Angeles Flight) je v rekonstrukcii, takze nepremavala.
Muzea, kniznicu a ine zaujimave budovy sme si len okukli zvonka.
Na prvy krat sme to chceli len prebehnut cele centrum. Mozno
neskor sa zoznamime aj blizsie.
Bolo to mile, kopec turistov, slnka, voni. No co ma velmi
prekvapilo bolo, ze v mnohych obchodoch hned na cloveka
hovoria po spanielsky (na nas po anglicky) a v niektorych
dokonca nevedia po anglicky! Naozaj som bola len jedna z par
blondyn (ci blondin? - hanba) co som stretla. To je zaujimave -
stretnut seba, ze?...
Objavili sme dokonca aj parkovisko, co bolo v sobotu zadarmo.
To sme sa potesili, lebo v centre je hrozne drahe parkovne.
Takze sme mali takuto netradicnu celodennu turistiku. Doteraz
sme chodili len do prirody, no ludia sa nam cudovali, ze sme este
neboli v Downtowne, tak sme tak konecne ucinili.
A v ten den mali dokonca sviatok - Cinco de Mayo (cosi ako 4. jul pre Americanov, no nie celkom). tie oslavy boli na takom obrovskom namesti a v parku a bola tam tribuna, kde tancovali, hrali typicke spanielske tance v krojoch... az tak cloveka nadhadzovalo. Bolo tam 90 stankov (udaj s vecernych sprav) s vonavym neidentifikovatelnym mexickym jedlom, mnoho zabavy, hluku.... Co bolo zaujimave, bolo to vsetko bez alkoholu!! Bol tam zakazany predaj a konzumacia alkoholu, takze ziadni opilci.
Minuly tyzden ubehol velmi rychlo. Trochu napatia, no to patri
ku kazdemu novemu zaciatku. Tomino konecne dostal normalny
vodicak - doteraz sme mali len taky docasny papier. Zaroven
musel vyplnit taky papier, ci si zela v pripade nehody darovat
organy - ak ano, tak ktore? A ci len na transplantaciu alebo aj
na vyskum..... a to musi nosit s vodicakom. Mne dnes prave
dosiel papier, ze maju nejake nejasnosti v mojich informaciach,
tak tam musim zavolat. Inac, tie fotky na vodicaku su este
horsie ako robil ten pocitac v podchode na Mierku na
elektricenky... clovek tam vyzera ako utopenec.... Hrozim sa
toho mojho vodicaku..
Konecne po troch mesiacoch sa nam podarilo vybavit kredit kartu (dnes dosla), tak sme stastni, lebo nam to tri krat odmietli z neidentifikovatelnych pricin stale sme behali do banky, no konecne sa to vyjasnilo.
Minuly tyzden sme sa aj stali clenmi motoristickeho klubu AAA,
cize mozme pokojnejsie chodit po cestach. Keby sa nam minul
benzin alebo vybila baterka alebo pokazilo auto... tak nam
zadarmo pomozu. Tusim 4 krat za rok maximalne. stalo nas to 80
$, no ta istota je fajn. Uz nemusim mat nervy, ze zabudnem
svetla na aute v pusti a staneme sa potravou pre supy....
Donesu nam benzin (platime len za benzin), urobia JUMP start -
to co sme pred tromi tyzdnami potrebovali... odtiahnu do
najblizsieho servisu, s ktorym maju zmluvu.... No clovek predsa
je len pokojnejsi. a pomozu aj zorganizovat, naplanovat cestu (
chystame sa do Las Vegas.... a vselikde inde), dali nam kopec
map okolia roznej mierky... Na buduci polrok budeme platit aj
mensie poistne na auto - a to je dost dolezite - to nie je ako na
Slovensku. Na pol roka sme platili 500 $ poistne (25 000 Sk!!),
takze je to vacsia ciastka a oplati sa mat zlavu. A zlavy su aj
inde. takze sme radi, ze uz sme clenmi.
No, koniec motoristickeho okienka pre muzov, ktory asi vsetky
zeny preskocili.
Teraz nieco pre ne. resp. skor pre teenagerov (ako sme my .
Za par tyzdnov sem pridu moji surodenci a nakolko moja mila
sestra dosla na chut tancovaniu v Norsku, z ktoreho sa po roku
prave v pondelok vratila domov, tak sme sa zamyslali, ze kam ju
zavediem v LA aby sa vyzila v tancovani. Uff, to bolo suvetie....
Slovencinarom by vstavali vlasy dupkom.
No proste sme v sobotu vecer sli do Passadeny - cast LA, do
stareho centra. Taka vysvietena ulica plna restauracii,
obchodikov otvorenych aj do 22.00 hod, barov... Bolo tam kopec
ludi, muzikantov, taxikov, vone z roznych specialit... Prechadzali
sme sa, kochali od 19 do 22.30 hod. a potom sme uz boli taki
unaveni, ze sme nemali ani najmensiu chut niekam tancovat.
Resp. je to aj tazko, kez zvonku clovek nevie, ze aky typ muziky
tam hraju, ci je vstupne 5 - 10 ci viac dolarov, ci to nie je daky
gay club.... No asi si to musime dopredu pozriet na internete a
ist naistotu na taky styl hudby ako chceme. Neboj, Adus, kym
prides, tak Ti daco najdeme - to je nasa nelahka bojova uloha.
Na Slovensku sme pocas skoro 4 rocneho manzelstva nikde takto
neboli (len par krat na plese), no zivot cloveka dokvaci...
Iste teraz mnohym sa dvihaju kutiky ust nad nasimi terajsimi problemami (dobry slovosled, ze?). No, uz mi fakt niekedy dost chybaju vecery nad pisomkami. Malo to svoje caro aj ked som po polnoci padala na nos. ale malo to svoj vyznam. Tu niekedy bojujem s pocitom nepotrebnosti, nedolezitosti....
Vcera sme trochu upratovali a aranzovali nanovo nabytok, aby sa sem vo stvrtok vmestili tri matrace navyse. Bude to skoro letisko, no zvladneme to. Velmi sa tesime na prvu navstevu zo Slovenska - resp uz druhu, no prvu viacdnovu.
To je tak asi vsetko. Ako som spominala ziadne prevratnosti, len bezny zivot. ak teda nechcete aby som vam pisala ako pred par dnami spadol znicoho nic obrovsky strom v Disneylande a prikvacil a zranil asi 20 ludi, ktori odpocivali v jeho tieni. a zase par policajskych nahanaciek, vrazd, obrovskych poziarov, havariek, strielaciek v skole.... No to by som vam stale ukazovala len tu negativnu cast LA a to by som nerada. NO aj to tu je. A dost. No uz sme si vyselektovali z nasho pohladu veci, ktore aj tak nemozme zmenit a len by nas roztrpcovali.
Viem, ze sa neozyvame teraz casto, no bolo toho dost. A aj ma casto bolia oci z toho slnka a Tomina z toho, ze ma miestnost v robote bez jedineho okienka (co domaci povazuju za obrovsku vyhodu v lete), tak si musel zvyknut robit cely den za pocitacom pri umelom osvetleni a tiez mal trochu problemy s ocami a nemal chut a sil este doma pisat na pocitaci. Takze tak. No uz je to lepsie.
Vsetkym maminam (najma tym par najcerstvejsim - ved oni vedia ) prajem dodatocne vsetko dobre k vcerajsiemu Dnu Matiek. Nech Vas deti posluchaju a su Vam vzdy vdacne za vychovu, ktoru im davate.
Este drobnost - v sobotu sa zenil sused, co byva nad nami (su to dva byty v rodinnom dome), takze od vcera mame aj susedku. Snad sa zblizime. To mi tu chyba asi najviac. Pokecat si s blizkymi ludmi. Myslim naozaj blizkymi, teda Friends, nie friends. A ti sa nedaju vytvorit za par mesiacov. Dobrych priatelov robi aj spolocne prezita minulost, zazitky, zdielanie... a to je tu tazsie. Takze domov sa isto vratime, nebojte sa! A zajtra idu na Havai na svadobnu cestu.
V zahradke nam zacali poletovat kolibriky. Niektori ludia maju aj take specialne krmitko pre ne.
Cena benzinu stupa nehorazne - pred vyse rokom bolo 0.99 $ za galon (3,8 litra), ked sme prisli, tak okolo 1,5 $ a teraz je najlacnejsi za 2,1 $. A vraj to ma ist az po 3 $!!! To je fakt dost vela. Mozno sa v lete prestahujeme blizsie k robote. No tento byt sme sa zaviazali na 6 mesiacov, takze este musime vydrazat. Inac, dnes sme tu presne 95 dni. Takze mladi pridu presne na 100. dnove vyrocie nasho pobytu tu. Leti to (nastastie).
Jedna znama zo skoly, co tu blizko byva ma v strede toho komplexu bytov taky maly bazen, tak tam sem-tam chodim si zaplavat.
Dakujeme za maily, ktore vzdy potesia (ked pridem na obed zo skoly, nech by som bola akokolvek hladna, prve co je - sadam za pocitac pozerat maily... tie ma drzia v dobrej nalade a len trosilinku "homesick")
Casto myslim na decka v skole, ktore sa prave trapia na prijimackach - aj dnes nejaki.
Ked to po sebe citam, tak zistujem ze pouzivam daky fakt divny slovosled - taky neslovensky ani neanglicky.
Tak radsej koncim, este raz pozdravujem kazdeho osobne. Naozaj na kazdeho myslim, ked pisem ten mail a prejdem si cez adresy, na ktore ide a viem, ze pod mimou ho cita par desiatok ludi, ktorych nosim specialne v sdrci. Pozdravujeme aj uja a tetu.
neporiadny spravodajca z LA