Hlasim sa opat s oneskorenim, no teraz naozaj nie mojou vinou. Vraj sme vycerpali nas mesacny limit pripojenia na internet, tak sme boli chvilu bez neho, no moj sikovny manzel nasiel nejaku dalsiu moznost pripojenia, tazke ma dnes zavalila plna schranka mailov. Dakujem a postupne budem odpovedat.
Tyzden ubehne vzdy velmi rychlo a nedeje sa nic nove. Tento stvrtok sme mali posledny raz skolu - resp. take ukoncenie v takej akoby botanickej zahrade (Descanso Garden). Potom sme si urobili taky piknik. No to bol zazitok - tolko zaujimaveho jedla, ze az. Kedze vacsinu tiredy tvorili Korejci, aj tie jedla boli vacsinou korejske. Tie chute boli take neidentifikovatelne, ze sa to ani neda s nicim porovnat - proste uplne ine ako nase slovenske. Zaujimave tvary, farby, vone a chute. Nevravim, ze mi vsetko chutilo, no ako spravny Slovak som skusila zo vsetkeho. Nieco bolo vynikajuce, no nieco -zvlastne. Oni skoro vobec nejedia sladke, ale zase dost pikantne. Co som sa velmi cudovala bolo, ze hoci jedia velmi vela (rodinny ritual), tak to vobec na ich postavach nevidno. asi je to naozaj zdravsie - nic mastne, sladke... vela roznej zeleniny, ryzovych jedal (no to som vobec neodhalila, ze je to z ryze - vobec to tak nevyzeralo a nechutilo)... Tak sme sa rozlucili so skolou a tyzden prazdniny!. Uvidim, ci sa mi poradi niekoho zohnat na odvoz do a zo skoly aj na summer school.
V piatok sme boli na navsteve u Tominovho byvaleho kolegu, s ktorym si asi najlepsie rozumel - nasiel si totiz robotu na Floride, tak sa na druhy den stahoval. Zatial len on a za dva mesiace, ked skonci skola, tak pride za nim aj rodina. Je to take zvlastne, zo tu sa clovek stahuje tak daleko, lebo tam najde robotu. Takze tu vsetko predaju a zacinaju odznovu z nuly. Ale je tu naozaj zla situacia s pracou. No a vratili sme mu TV, co nam pozical, takze sme opat bez najnovsich sprav o katastrofach v okoli... Inac isto aj doma ste videli zabery z tej svadby v Jeruzaleme - ked pocas svadobnej hostiny sa zrazu pod tancujucimi prepadlo podium o tri poschodia. Vela mrtvych, 250 zranenych. Boli to hrozne zabery. neviem si tu katastrofu ani predstavit. ze v svadobny den stratit tolko najblizsich ludi.... Rozmyslame, ci si mame kupit kvoli anglictine TV.
V sobotu sme boli na jednom prekrasnom vylete v takom
mestecku Santa Barbara - je to asi 150 km od nas
(niekde to povazuju este za cast LA - ako Bratislava -
vidiek...
. Bolo to uzasne. Plaz bola aj piesocna aj
skalnata s utesmi, ludoprazdna zazili sme tam par
zazitkov. Ako prve boli vyskakujuce delfiny priamo v
oceane - teda vo volnej prirode, nie v nejakej ZOO....
Potom sme videli meduzu s asi polmetrovym telom (plus
ramena). Doteraz som videla v Irsku asi najvacsiu
okolo 10 - 15 cm, no toto bol kus. Mala poodtrhane
skoro vsetky ramena, takze asi padla v boji. V skole
ucim decka, ze najvacsia meduza ma klobuk siroky az
dva metre a ramena az 30 metrove, no je to naozaj
uplne ine takto vidiet nazivo. Mala taku tigrovanu
farbu a telo klasicke ako mavaju - ako zelatina, ci
huspenina. Ved az 95 % ich tela tvori voda, takze po
case na plazi sa doslova skoro vyparia. Urobila som
tam teda odbornu prednasku takemu zalubenemu paru, co
tam boli. s nimi sme zazili este jeden zazitok. Resp.
s tym chalanom. Par metrov dalej ocean vyplavil
mrtveho asi metroveho tulena. Vyzeral velmi cerstvo.
Ked sme sa presvedcili, ze len nespi a nefinguje smrt,
tak sme ho dobre presskumali. Mal krasne "plutvy",
prekvapivo velke zuby, 20 cm dlhe fuziska....atd. tak
sme si ho tam obzerali, ked sa ta zalubena dvojica
znovu priblizila k nam. Mysleli sme si, ze ho tiez
zbadali, tak sme podisli asi 5 metrov dalej, ze nech
si ho aj oni v klude poobzeraju. No to sme netusili,
ze oni si nevsimli, co my tam tak dlho obzerame (asi
boli cerstvo zalubeni . Totiz mal taku sivu srst, ze
vyzeral ako okolite balvany a este bol aj tak
otoceny.... No cakali sme kusok dalej a pozerala som,
ze ako sa s nim pozdravia. Ci to aj pre nich bude
nieco netradicne, zaujimave, alebo ich tu vidavaju
denne desiatky. Volakde som pocula, ze vraj chlapi su
odvazni....hhmmmmm.... tak to asi ten clovek nevidel
tohoto chalana. Hladali totiz take pekne krabie
schranky a ako tak v tichu kracal so svojou milou
popri huciacom oceane, tak si vsimol toho tulena, ze
to nie je kamen, az ked skoro nanho stupil (bol totiz
otoceny chrbtom). V prvom momente sa asi zlakol, ci to
cudo nie je zive a nezahryzne sa mu do nohy (velky
krab.... ... No proste so strasnym krikom vyskocil
asi meter do vysky a odskocil asi 10 metrov od neho
(so slabsou nadavkou) a chytil sa za srdce (asi 22
rocny chalan). Jeho spolocnicka to niesla celkom
pokojne, no on sa tak zlakol, ze som myslela, ze
budeme zhanat prvu pomoc. Asi ako prve zbadal tie
zubiska tesne pod nohou.... hihihi. No bol to pohlad
na nezaplatenie. Cely den som si potom mohla robit
vtipne poznamky na muzsku chrabrost... Zvysok dna
prebehol uz kludnejsie. Nasli sme nadherne lieno
velkeho kraba a asi 30 cm homara. Je to uplne tvrde,
farebne, tak to vyzera uplne ako zivy, no len na
brusku je vidno ako si pekne vyvliekal nozicky.... No
bola som z toho celkom natesena a uz som si
predstavovala obohatenu zbierku v prirodopisnom
kabinete v skole. Ten homar mal dve casti a boli asi
meter od seba, takze mame obidve (asi sa chodia
vyzlikat na breh...) No som z toho cela natesena. A
kopec krasnych musli, koralov, rias....a takych
kamenov s velkymi dierami po nejakych zivocichoch (
neviem zatial ake, no zisim si to). Behalo tam aj
kopec zivych krabov a take divne velke chrobaky - ako
nase zizavice s dlhymi tykadlami a 4 cm velke. Neviem,
co je to za cudo.
Ale idem to skratit, lebo dostavam odozvy, ze su tie maily velmi dlhe. Tak potom sme sli do botanickej zahrady v Santa Barbare. Niekolkometrove kaktusy, palmy... jednu cast tam mali tak nadivoko s papradmi a praslickami, potocikom, co vyzeral skoro ako nas slovensky les, no pre nich to bolo nieco dost exoticke... Pre nas zase ine veci...
Potom sme si pozreli staru Mission Santa barbara (frantiskani), kde aj prave bola katol. sv. omsa. Bola tam taka zaujimava akcia - taliansky festival ktreslenia na chodnik. Tam na velkych parkoviskach si ludia mohli kupit rozne velky kus cesty a malovat. Niektore obrazy boli aj 5 x 5 metrov velke a naozaj umelecke - krajiny, tvare ludi, barokove vyjavy....no vselico. Vzdy mali napisane, ze za koho kreslia a boli tam fakt aj umelci. Kreslili tymi kvalitnymi kriedami (vypadol mi nazov - dakco ako"dzokondy" a niektori boli profesionalne vybaveni stovkami farieb. Ved uvidite fotky na internete. Potom sme si pozreli Downtown - velmi pekny, so zelenou, kopec sochami (niektore az gycove)...
V nedelu sme po kostole obzerali autobazare. Zatial
len obzerali. Mali taky kludnejsi den.
V pondelok bol statny sviatok - Memorial day, co sme
my vsak dopredu nevedeli. skoda, keby sme to vedeli,
vybrali by sme sa na nejaky vacsi vylet - napr. do Las
Vegas. Problem totiz je, ze Tomi ma len tyzden
dovolenky a ten si asi chceme nechat na Vianoce na
Slovensko (pssttt...), takze na vacsie vylety nie je
casu. Resp. sa neoplati niekam cestova tna jeden den.
Aj do San Francisca by sme radi, no je to dalejo na
jeden ci dva dni. Najblizsi statny sviatok v pondelok
je az v septembri... Takz esi isto vymyslime daky
poradny program na ten predlzeny vikend.
Co ma velmi prekvapilo, ludia mali dobrovolne v
zahradkach, na autach... velke americke zastavy....oni
su tak zvlastne hrdi na to , ze su Americania. Neviem
si predstavit, ze by u nas niekto si dal do zahrady
len tak slovensku zastavu 1 x 2 mete. a neiktori to
tam maju po cely rok.... No hlavne,ze bol volny den a
sli sme na krasny vylet. Konecne jeden, kde sme viac
slapali ako soferovali - cize naozajstny hiking vylet.
Teplo, slnecno, vyhlady hory, asi stovka jastericiek
(viac druhov) a dve zaujimavosti. Videli sme 4 kusy
takeho zaujimaveho zivocicha - cosi ako hateria, no ta
zije len na Novom Zelande. No vyzeralo to ako taky
maly drak - ako velmi siroka plaskata jastericka s
malym chvostom, skvrnitym telom a trnovitymi
vybezkami po celom tele - na hlave take styri vacsie.
aj sme to odfotili (na tu skolsku nastenku co sa
chystam urobit), no neviem, ci to vyjde. A mali taku
zaujimavu strategiu. V tieni ich vobec nebolo vidiet
(neviem ci aj menia farbu podla podkladu ako mnohe
jastery), no niekedy utekali rychlo, no v tieni sa
citili bezpecne a dokonca sa nechali aj pohladkat!!!
(Teda len mne, Tominovi hned zdrhli - my zeny to vieme
tak jemno... . A dalsi zivocich - predstavte si
velkonocne 2 cm velke bahniatko z vrby v strede
stiahnute nitkou a spod toho 3 (ci 4 - nedalo sa
spocitat, lebo to rychlo utekalo, hoci sme sa snazili
dost figliarsky ho prekabatit) pary ciernych hrubsich
noh. podla mna to bol pavukovec, no Tomi vravi, ze asi
daky mravec. A potom si predstavte to iste len v
krvavo cervenom vydani.... a malo to tri casti, cize
to mohol byt daky divoky mravec. A bolo to tak milo
chlpate ako plysova hracka. No pre istotu sme to
nechytali. Len taky jedovaty dub (ale prezili sme). No
bolo to zaujimave. Cesou sme stretli len jedneho
turistu sportovca, co tam behal. A krasne na zlto
kvitli prave tie niekolkometrove byliny, co som
spominala kedysi davno (volaju sa Our Lord's candle -
cize sviecka nasho Pana). Koho to zaujima, nech si ich
pozrie na internete na fotoalbume - oddelenie Angelest
Crest.
To je zatial vsetko, dufam, ze sa budem viac ozyvat so zazitkami z prirody a nie krimi story.
Zdravime Vas, myslime na vsetkych (aj teba osobne)
od mirkofonu sa luci