16. list "Special"

Pred  -  Domov  -  Zamyslenia  -  Dalej
Ahojte mili priatelia,

zase mam na srdci par myslienok, ktore by som rada dala na papier. Resp. je to len take naplnenie cimsi, no bojim sa, ze to nebudem vediet uchopit do slov.

Posledne tyzdne boli dost tazke, hoci v tych Vsetko spalene hromadnych mailoch to tak nevyzeralo. Zmena Tominovej roboty nas postihla nielen po tej psychickej stranke (naozaj sme v tej neistote ked ju hladal mysleli, ze sa za tyzden zbalime a letime domov), ale aj po financnej, lebo sme museli zaplatit vyse 3000 $ za transfer pracovnych viz na novu firmu. Takze sa naozaj topime v dlhoch. Vyzeralo to, ze nebudeme mat tento mesiac ani na najom, uz sme aj volali majitelovi, ze co a ako, ale Pan je milostivy. Tomi bol vcera v banke a zistil, ze cast transferu viz budeme musiet zaplatit az neskor, takze nam tam ostalo presne na najom (ak niekoho zaujima situacia s najomnym tu - 700 $ mesacne + ucty) a este ostalo asi 100 $, z ktorych budeme musiet vydrzat do najblizsej vyplaty, ktoru mu vsak daju az potom, ked budu transferovane viza...atd. Teda je to taky zacarovany kruh. No nie o tom chcem hovorit a Vas obtazovat.

To som Vas len trosku uviedla do situacie. No a v takomto nemilom rozpolozeni sme boli dnes naplneni obrovskym stastim a radostou a nadejou.... Koho Pan Boh miluje, toho krizom navstevuje. Pan dopusti ale neopusti. Stonasobne vynahradzuje dobra.... Napada ma este mnoho kratkych vystiznych myslienok na vyjadrenie toho, co prave prezivame. Niekedy som bola uz naozaj dost smutna, ze ledva sme sa doma na Vianoce zbavili poslednych dlhov, tak sme do nich hlboko padli znovu. No akosi som zabudala na prezieravost Pana. Vsetko ma svoj zmysel, ze preco sa tak deje. Proste dnes som mala asi najstastnejsi den tu v LA.

Zacalo to rano - odviezla som mimoriadne Tomina do roboty (lebo som potrebovala auto) a potom sla na jeden "garage sale". Uz som spominala co je to zac. Proste za smiesnu cenu mozes kupit super veci - toto bolo pri jednom kostole (asi z toho aj financuju kostol alebo cosi podporuju) - a kupila som tam spolu za tri dolare kopec peknych, milych i uzitocnych veci - dobry noz, dve lyzice, taku ozdobnu vidlicu na naberanie jedal, pekny obraz s modlitbou k anjelovi straznemu, krasnu malovanu kachlicku s drevenym ramom ako podlozka pod horuci hrniec na stol, take pekne velke drevene one so zvoncekmi na zavesenie - to neviem pomenovat a dve umelohmotne akoby trojsuflikove policky na pradlo, ktore som uz dlho zhanala, no v obchode boli hrozne drahe (jedna okolo 20$) (doteraz sme totiz mnoho pradla mali len polozene na kufri). A to vsetko spolu za 3$!!! Radost z Pana No bola som z toho velmi natesena. A to som este netusila, co ma caka doma. Zapla som pocitac a dozvedela som sa, ze Moja Mila Mudra svagrinka Janka dnes urobila statnice. Asi hodinu na to som dostala mail, ze moj brat a sesternica prave dostali viza, takze nas sem za mesiac pridu pozriet. Velmi sa tesim, lebo pocuvame tu, ake je to tazke pre mladych dostat viza. Asi polhodinu na to prisiel balik, resp. hned dva! Jeden od mojho zlateho braceka Tomina z Lamaca - posielal mi este davno k meninam list a CD-cko. Ked ani po 4 tyzdnoch nic neprislo, vzdala som sa akekolvek nadeje, no Pan dokazal, ze ked dava, tak plnym priehrstim. Doslo to teda dnes (presne na den za 1 mesiac) spolu s balikom od mojich rodicov, ktori posielali tri tyzdne po nom V nom bolo o.i. hromada fotiek z nasej milej Ludrovej, tak sme sa cely vecer vytesovali pozeranim milych miest. No mali sme sviatok. A nakoniec to Pan zavrsil v DMV (department of Motor Vehicle), kde som dnes musela ist, lebo za tyzden mi vyprsi docasny vodicak a stale mi neprisiel ten trvaly. Dosiel mi list, ze vraj som zadala zle social security number, no ja ani ziadne nemam, lebo mam len H4 viza (nemozem tu pracovat), tak som sa bala, ze ci mi ho daju (vodicak sa tu pouziva namiesto obcianskeho preukazu ako preukaz totoznosti), ked som tu neni ako "plnohodnotny clovek" . No bola som milo prekvapena ako sa to hladko vsetko vyriesilo. Mila tetuska to vsetko opravila, znova ma odfotili, zobrali odtlacky palca, podpis a predlzili mi moj docasny do 30.7. a vraj dovtedy uz mi pride isto novy. A este sa aj ospravedlnila, ze to bola ich chyba. Vznasala som sa v siedmom nebi, nevedela co robit od stastia, ze je taky nadherny (a nielen slnecny ) den a isla pre Tomina do roboty. Len som si davala mimoriadnejsi pozor na freeway, lebo mi az bolo podozrive, ze ako vsetko klape, aby som to nezakrikla.

Co som vsetko tym chcela povedat? Ze Pan kona a nikdy nas nenecha v stichu, len chce od nas bezhranicnu odovzdanost a trpezlivost. Len vtedy moze konat. Nie vtedy ked sa my snazime vsetko vlastnymi silami zvladnut. Ja viem, ze to vsetci vieme teoreticky, aj ja to viem, no je to super, ze nas Pan z casu na cas dovedie do takej situacie, aby sme si to uvedomili. A tak som naplnena absolutnym pokojom a doverou, ze s tymi 100 $ vydrzime pokial bude treba a nenecha nas o hlade. Proste, ze sme Jeho deti, ktore ma rad a chce si ich trosku vychovat aby Mu boli blizsie. Len pouziva na to asi trochu drsnejsie sposoby ako sme boli zvyknuti. Ale asi sme uz boli tak prispati (a ja Zamyslenie tak upnuta na decka v skole), ze sme ostatne vnimali akoby tak popovrchu. Chcem sa s Vami podelit s touto istotou, ktoru teraz prezivame a povzbudit aj Vas vo Vasich kazdodennych problemoch. Pan Vas vidi, len caka na ten spravny okamih. A ten isto raz pride a prekvapi Vas napr. ako nas dnom, kedy sme prezili tolko stasnych udalosti, ze az si zacinam mysliet, ze je mozne aby niekto od velkeho stastia dostal infarkt... Proste neda sa ani opisat ten pocit, ked dosiel davno ozeleny list s CD. Akoby Pan cez neho hovoril: "Nebojte sa, nezabudol som na Vas, len nie vsetko bude tak rychlo ako by ste chceli". Povzbudilo to nasu vieru, ze aj nase vacsie prosby ci nadeje budu splnene. (Tomino by asi este sem napisal, ze stastny den sme ukoncili jeho oblubenou bryndzovou pomazankou, z bryndze, ktoru nam doniesol este Gregor. - este z nej mam v mraznicke na dvojo halusiek No ja dnes pisem vysostne duchovne, takze to sem nenapisem. Tak. Takze ak ste niekde tam dole a neviete si co pocat, ako sa rozhodnut v dolezitych veciach, ako vyriesit nevyriesitelne (ci zohnat niekde peniaze na najom alebo mate duchovne sucho, tak vedzte, ze na konci kazdeho tunela je vzdy vychod. Tak len ist za Tym svetlom a VERIT, ze tam je, hoci je tak daleko, ze ho nevidno. Pan Vas na konci vyobjima a zahrnie radostami, ktore ste ani neocakavali. Len treba ist proti svojmu telesnemu, prirodzenemu rozumu, ktory casto cloveka navadza ku skepse, beznadeji, zufalstvu... Sme tu naozaj len na navsteve na par desatroci a nas domov je tam hore, ttak to majme stale na mysli. Nedajme sa strhnut tymto svetom, ktory sa o to tak snazi. My vieme, kto sa za nim skryva... Vsetko to, co najviac potrebujete aby ste boli blizsie k Bohu (mozno i vacsie tazkosti a trapenia) Vam vyprosuju

Moni a Tomi
Pred  -  Domov  -  Zamyslenia  -  Dalej