tak opat aspon par slov aby ste vedeli, ze zijeme,
hoci sa nedeje nic mimoriadne. Tyzden ubehol ako voda
- akoby to bolo vcera, ked som tukala ten predosly
mail lavou rukou a popalenu pravu si mocila v
zmrzline. Nastastie ked sa mi minula prisiel Tomi z
roboty a bol kupit lad (mali len citronovy, takze to
ruka mala aj s prichutou....
. Tri prluzgiere mi uz
zmizli a budem si davat ovela lepsi pozor pri vareni.
No co bola sranda - za dva dni som sa popalila znovu -
tentoraz na lavu ruku, nastastie bez pluzgierov.
Vyzeram ako nemehlo, no naozaj som sa v kuchyni
nepopalila aspon 10 rokov.
Minuly vikend sme mali este taku neprijemnost -
vratili sme sa neskoro vecer z party a cely byt smrdel
plynom. Ja som ako spravna zena hned spanikarila a
volala majitelovi, ze "Pomoc!" , no moj sikovny
manzel za chvilu zistil, co je vo veci - v plynovej
trube nam zhasol ten maly bezpecnostny plamienok,
takze si plyn veselo hodiny unikal do bytu. Tak sme
riadne vetrali byt a potom odvazny Tomi to zapalil
(asi s miernym napatim, ci sme to vyvetrali
dokladne.
Pocas tyzdna bol opat ranny vypadok elektriny, takze
si viete predstavit tie krizovatky bez svetiel.
Nastastie Tomi bol uz vtedy v robote a ja som sla na
bicykli (aspon jedna jeho vyhoda.... Ked uz som pri
bicykli, mozno ste niektori zvedavi ako sa mi dari.
Hmmm.....
Cestou do skoly pohoda, no domov sa vratim v
stave "Zabite ma drukom, nech sa netrapim...". Ale
snad sa to zlepsi. Ked idem rano v tom spravnom case,
tak na jednej ulicke dostanem vzdy rannu sprchu, lebo
tam maju zle nastavene rozstrekovace a namiesto
travnika polievaju aj skoro celu cestu. Ono sa to toci
a niekedy ma to prekvapi... Takze uz viem, ze ked
trochu zaspim a idem neskoro, nemusim sa doma
umyvat.... Inac pohoda. Vlastne v stredu som
dostala na tom mojom stroji prvy (a dufam, ze
posledny) defekt. Tomi nasiel zradnu dierku na dusi -
zistil, ze ono to tam bolo uz raz lepene a asi sa to
rozlepilo. Tak sa mi to snazil asi 3 hodiny lepit tymi
skoro nic nastrojmi a jedinym lepidlom (nie na duse),
co sme mali. Takze od 22.00 hod do 1.00 hod rannej sa
trapil a furt behal autom a kolesom na benzinovu pumpu
nafukat koleso, ci este fuci.... asi sa tam na nom ti
"pumpari" dobre zabavali, ked tam bol kazdu chvilu....
Nakoniec to skusil posledny krat a nechal zaschnut,
zatazit. A asi Boh vedel, ze ja poste musim ist v ten
den do skoly, tak rano to zrazu bolo zalepene... Este
o siestej isiel na pumpu ho nafukat a bolo. A tak som
po dvojhodinovom "osviezujucom" spanku mohla
nastartovat moje "zihadlo". A rozobral aj prehadzovac
a po opatovnom zlozeni sa z nicoho nic aj ten da
prehadzovat (vacsinou na tie tri slavne rychlosti.
Takto vraj pracuju programatori a hardveristi -
rozlozia, zlozia a je to zazrakom opravene.... A vraj
"sikovni".... Koniec dopravneho odstavca.
Ako sme prezili vikend? Vo stvrtok k nam prisli dvaja
znami zo Slovenska (Saska a Juraj M.),
ktori boli
mesiac v Mexiku v Tijuane. (Su to "newlyweds" =
mladomanzelia). Vo piatok som sa uliala zo skoly a
boli sme v Griffith Observatory a na takej ture
(prechadzke) pod ten znamy napis HOLLYWOOD.
Bolo dost teplo. Ale ved aspon nam uz veria, ze "sunny California"
(lebo pred mesiacom vystihli taky chladny
zamraceny vikend, ze nechceli verit, ze je tu tak
teplo. Inac tym zamracenym vikendom boli vsetci Amici
nadseni, ze bolo konecne fajn a dalo sa dychat a ist
von...). Vecer sme si vybehli len na taky kopcek s
vyhladmi na blizke okolie. V sobotu sme boli v Hidden
Spring - ten nas povestny vylet v takom kanone, kde
sme sa brodili po pas v potoku, no teraz sme sa
otocili pri tom kritickom mieste, takze sme boli
suchi. Potom sme si obzreli San Fernando Mission -
vyse 200 rocna, druha spanielska v LA. Potom sme sli k
pobreziu - Santa Monica a Zuma Beach za Malibu. Ocean
bol ako vzdy pekny, vela ludi sa uz aj kupalo, boli
tam take utesy, skaly, na ktorych lozili odvazni
ludkovia (s lanom samozrejme - adka, videli sme aj
zo 10 - 15 delfinov hrajucich sa pri pobrezi. To bolo
velmi mile... Cestou domov sme videli taky pekny ukaz
- taky ruzovy oblak si doslova sadol na hladinu a tak
tajomne sa zatiahla oboloha. No kedze sme uz
odchadzali a boli sme rychlejsi ako ten oblak, vysli
sme z neho.
Teraz som uz chcela len napisat ze v nedelu naobed sme
ich odviezli na letisko, no svedomie mi neda, trosku
na seba nazalovat (aj tak by ste sa to poniektori
dozvedeli). Nemohla som totiz najst kam som polozila
pred 10 mihutami kluce od auta a uz sme planovali
odist, takze opat trosku panika. Uz sme hladali naozaj
vsade - v chladnicke, v kosi... no nakoniec ich Saska
nasla (asi naozaj chcela stihnut to lietadlo a ist
domov), tak s polhodinovym oneskorenim sme vyrazili a
dorazili sme na letisko v rekordnom case (Tomi mi
potom povedal, ze som skor nizko letela, ako rychlo
isla autom.. No vsetko sa v pohode stihlo, vystali
si hodinovu radu na checkingu a opustili nas tam, kam
nam najblizsich par mesiacov nebude sudene... Do milej
krasavice na Dunaji.....
Teraz idem podohanat vsetky maily....
Majte sa tam daleko pekne, slnecno, pokojne (ak sa to da pred koncom sk. roka)
Weekly news
Takze asi bude mat uspech v praci. Tesime sa.