Je nedela 12 hodin a namiesto obeda sme sa vybrali
do roboty precitat a poslat dake maily. Tomu sa hovori
duchovna strava. Udrzuju nas pri zivote. No nie je to
az take zle. Pocasie sa tu trochu umudrilo, par dni
bolo naozaj krasne, slnecno a ludia chodili v sortkach
a kratkych rukavoch.Dnes je zase zamracene. Pomaly si
zvykame na vsetky odlisnosti. Vcera sme urobili vacsi
nakup, okrem ineho sme kupili zehlicku za 8 dolarov a
vzapati sme sli na obed do japonskeho fastfoodu za 20
dolarov. Este ze som to nevedela dopredu, lebo by mi
to asi zabehlo.
Co mame nove? Vcera sme sa konecne prestahovali "domov" a uz teda neotravujeme doma Tominovho kolegu. Je to rodinny dom s dvoma bytmi - nas je ten dolny . Je jednoizbovy, ale s velkou halou.
Zatial je tam riadna zima. Tenke steny, radiatory ziadne a plynove kurenie len v hale. Boli sme tam asi 10 minut a pustili sme vodu v kupelni a uz nesla zavriet, nieco sa tam pokazilo. Dobry zaciatok. Tak sme volali majitelovi, aby prisiel, no nebol doma, no sused ho potom zohnal. Kolega, ktory nam cely den pomahal zohnat chladnicku ( no nepodarilo sa) nas potom pozval na veceru do restauracie s morskymi potvorami, papali sme vselijake krabie masko, smazene chobotnicky... Brrr... Ale bolo to chutne.
Zazili sme rusny nocny zivot, v niektorych restauraciach maju kurenie aj vonku pri stoloch, aby nebolo zima vecer.V tej casti bola aj taka dopravna zvlastnost, ze na krizovatke maju vsetky auta cervenu a chodci prechadzaju vsetkymi smermi, dokonca aj diagonalne... A kopec inych drobnosti.
Predvcerom sme kupili auto (teda nam nan pozicali). Je to devatrocna modra Toyota, takze sme konecne mobilni. Ucime sa na testy z vodicaku, vo stvrtok mame testy pisomne a jazdu este neviem kedy. No z nej mam paniku, lebo sa tu jazdi dost inak. Doprava mozes ist aj na cervenu... No uvidime. Ale bez auta by som len sedela doma a plakala za Slovenskom a Ludrovou a mojimi ziakmi milymi a ucitelmi, stretkom...
Takze tak, vsetkych vas pozdravujeme, dakujeme za povzbudzujuce maily, neviem kedy sa zas dostanem k pocitacu.
Nebojte sa, ludia su tu naozaj velmi mili, pomahaju nam ako sa len da. Ideme este niekde pohladat tu chladnicku, lebo bez nej sme hotovi. Rano sme boli na sv. omsi a bola velmi zvlastna, taka ina, ale velmi pekna.
Drzte sa, myslime na vas vsetkych, aj ked nie je casu posielat maily samostatne. Mozno neskor. Dakujem Julii, Anicke, Janke B., Laurike... a vsetkym
V spomienkach s vami