uz asi hodinku sa obsmietam okolo pocitaca a neviem
ako sa pustit do tohoto mailu. Nie, nebojte sa nic sa
nestalo (teda skoro 
), len sa bojim, ze opat raz
slovami nie je mozne obsiahnut to, s cim by som sa tak
rada s Vami podelila. O co ide?
Z mojich mailov ste mohli nadobudnut vcelku pravdivy
dojem, ze som pobehala slusnu cast Kalifornie. No vzdy
mi tak trosku (dost) bolo luto, ze som tam sama, resp.
chudak Tomi cele dni tvrdo pracoval a ja som si
chodila po vyletoch. A ked sa mi v tom San Francisku
pokazil fotak, bola som dost nestastna, ze mu ani na
fotkach nebudem moct ukazat tu vsetku nadheru a hned
tam som si zaumienila, ze akonahle to bude co len
trosku mozne pojdeme na vylet my dvaja. A kedze
Vanekova nema od slov daleko k cinom (mozno by to moji
ziaci dosvedcili hned po odchode Veroniky a Mati
som sa pustila do velkeho planovania. Preto som aj
nestihla dat ani jednu fotku z nasich vyletov na
internet (pokial fungoval fotak). Keby priprava mala
byt priamo umerna dlzke a obtiaznosti vyletu, chystala
by som to asi mesiac, no mala som na to len par dni,
tak som robila co som mohla - od sedenia nad mapou, za
internetom, citania kniziek az po nespocetne
telefonaty do kampov a vselikde (uz bol totiz oktober
- zaver turistickej sezony a nie vsetko bolo
otvorene).
No, kde zacat? Najprv nas prekvapil fakt, ze Tomino nema prvy rok ani tych 5 dni dovolenky ako sme si mysleli, ale asi v robote posluchal, tak mu sef dovolil si zobrat tyzden neplateneho volna. Cize spolu s dvoma hranicnymi vikendami sme mali plnych 9 dni na cestovanie. Pochodili (lepsi vyraz by bol "pobehali") sme asi 25 narodnych parkov, nar. monumentov, statnych parkov.... a inych prirodnych kras v Utahu a Arizone. Presli sme skoro 5000 km, okrem asi 1 dna sme mali stale slnecne pocasie, no kedze sme sa pohybovali vacsinou v nadm. vyskach medzi 2000 - 3000 m.n.m., tak uz bolo dost "cerstvo", resp. niekedy nadranom sme mali pocit, ze nie je daleko od mrazu. Zato v pustnom Las vegas sme opat vytiahli letne tricka. Ale pekne po poriadku.
Vlastne este by som chcela spomenut jednu udalost -
14. oktobra sme boli na jednej slavnostnej sv. omsi -
kusok od nas farnost oslavovala 50. vyrocie a sv. omsu
sluzil samotny kardinal Roger M. Mahony - arcibiskup
Los Angeles. Koncelebrovalo symbolickych 12 knazov,
bol to naozaj zazitok - od uzasneho zboru (asi 5
skladieb od Mozarta...), cez vyzdobu kostola,
tanecnice s mexickym nadychom (to si na Slovensku
neviem predstavit az po nadhernu kazen - o.i. v
nej kardinal vyzval, nech sa postavia ti, co tu boli
pred tymi 50 rokmi, ked sa zakladala farnost. Clovek
akosi podvedome vzdal vo svojom vnutri uctu tym par
starcekom, starenkam, ktori sa postavili. Mozno
viaceri z nich boli pristahovalci ked sa LA
rozsirovalo tymto smerom. Potom sa postavili ti, ktori
boli vo farnosti 25 rokov (tych uz bolo viac). Tych,
ktori su tu od februara nevyzval postavit sa...
No ale uz ste isto netrpezlivi, takze prejdem k nasmu
velkemu vyletu. Ak nemate prave dost casu, tak ho
radsej ani nezacnite citat - odlozte si ho na dlhe
zimne vecery, ked si uvarite bylinkovy vonavy caj,
zababusite sa do deky, pustite si daku upokojujucu
muziku (napr. Schindlerov zoznam - co prave pocuvam ja
- na lepsiu inspiraciu a sadnete si k romanu
"Potulky Vanekovcov". To som Vam predniesla idealnu
verziu, no viem, ze vacsina z Vas to asi bude citat v
praci, ci doma narychlo, uchytkom, na ukor dakej inej
dolezitejsej cinnosti, tak sa to budem snazit skratit
nakolko to len pojde.
Pripraveni?
O.K., tak startujeme.
Ako vzdy o stvrtej rano. Pisal sa datum 20. oktober
2001, no pre nas to nebola len obycajna sobota.
Pociatocna zaludocna nervozita a akysi podvedomy
strach z neznama sa rozplynul po par hodinach jazdy,
mozno zaroven s tmou, ktora nas obklopovala. Bolo
zaujimave sledovat ako nadherny vychod slnka ovplyvnil
dopravu - pomerne kludna cesta sa hned po svitani
zaplnila mnozstvom kamionov (alebo ako im tu my
hovorime "trakov" - truck = ten typicky americky
obrovsky kamion s vylestenou chormovou kabinkou).
Vodicov spiacich na roznych odbockach, parkoviskach
popri dialnici posteklil prvy ranny luc a ako vcely z
ula sa vyrojili na cestu. Naozaj si nevymyslam - len
asi kazde tretie auto bolo osobne (a aj to terenne),
ostatne TIRaky. Za zmienku stoji azda aj krajina,
ktorou sme prechadzali - nehostinna pust tu mala rozne
variacie - od suchej, kamenistej, cez piesocnu az po
cervenu skalnatu. Dlhe rovne cesty miestami lemovali
len trsy vysokej suchej travy. Prechodom do Arizony sa
objavili ake take naznaky vyuzivania pody - po oboch
stranach cesty boli take usadlosti - zo tri domy
nadaleko od seba, velke rance s konmi, sem tam daky
osamely strom, na ktorom si uz zapracovala pani Jesen
a mal nadherny zlty sat. Asi po 8 hodinach jazdy (bolo
super, ze sme sa mohli striedat v soferovani) sme
dorazili na prve miesto urcenia - WALNUT CANYON
NATIONAL MONUMENT -je to skalne udolie v nadm. vyske
asi 2300 m.n.m., v ktoreho stenach si okolo rokov 1125
- 1250 budovali svoje obydlia Indiani kmena Sinagua.
Sirsie uzemie obyvali asi 500 rokov predtym, no po
opakovanych erupciach blizkej sopky (tu navstivime az
zajtra) si museli hladat nove obydlia. Do strmej
skalnej steny boli vysekane a dostavane z kamenov
jednoduche pribytky (cliff dwelling rooms). Boli akoby
na takych 1 - 2 metre uzkych dlhych terasach.
Rozmyslali sme ako sa im deti hrali pred domom... asi
ich mali na spagatiku aby im nespadli do strmej
priepasti a ked chceli ist navstivit susedov
byvajucich na naprotivnom svahu kanonu - mozno 100 -
200 metrov vzdusnou ciarou, potrebovali na to asi pol
dna. To si potom akurat povedali "Ahojte!" a
"Dovidenia!". No bolo to zaujimave. Urobili sme si tam
dva "traily" ("trail" je taky turisticky chodnik,
cesticka - vacsinou maju pomenovanie a nie farebnu
znacku ako u nas na Slovensku - pozn. red. pre
anglicky nehovoriacich citatelov - mala som totiz dake
staznosti Jeden z tych trailov zostupil po 240
schodikoch hlbsie do stien kanonu (betonove schodiky
neboli dielo Indianov - opat pozn. red.) a tak sme
mohli poobdivovat tie pribytky zblizsa a tak zasnut
nad obtiaznostou ich zivota. Vodu si nosili v nadobach
na hlavach z kanonu (vacsinou tam boli zobrazene
zeny Inac dosahovali priemernu vysku okolo 140 cm
a priemerny vek bol tusim okolo 35 rokov. Len asi 5 %
sa dozilo viac ako 50 rokov. Toto uzemie obyvali asi
len cosi vyse 100 rokov a potom z dosial nezistenych
pricin odisli (mozno sa mladi stahovali do miest s
kablovkou Pravdepodobne sa potom asimilovali do
tzv. Hopi kultury. No ale dost bolo o Indianoch, este
si ich uzijeme aj nazivo...
Dalsi nas "point of interest" (bod zaujmu?) bol METEOR
CRATER. Vraj je to prvy popisany a aj najlepsie
uchovany krater po meteore na svete (nie najvacsi!)-
aspon tak to pisu v brozurkach. Neviem to porovnat,
lebo iny som nevidela, no tento bol naozaj uzasny.
Uzasna bola aj cena za tento pohlad - 10 $ na osobu.
No kedze meteory v Bratislave nepadaju kazdy druhy
tyzden tak sme dlho nevahali a skoro hodinku venovali
prechadzke po hranici (ci pobrezi ci ako sa to povie)
kratera a sledovaniu 20 minutoveho filmu o jeho
vzniku. Koho zaujimaju aj dake detaily - meteor sa
pravdepodobne oddelil za jadra velkeho asteroidu v
starovekom asteroidickom pase pred asi pol bilionmi
rokov a pred asi 50 000 rokmi dopadol na zem.
Rychlostou okolo 40 000 - 50 000 km/hod preletel za
sekundu atmosferou, nestratiac skoro nic na svojej
rychlosti, ci velkosti. Priemer mal okolo 50 metrov a
vazil niekolko stoviek tisic ton!! Nasledna explozia
by sa vraj dala vyjadrit aj vyse 20 milionmi ton TNT
(pre mojich ziakov - asi ste sa to uz ucili na chemii
- "trinitrotoulen" - trhavina. Ak nie, opytajte sa
sr.Lubomiry, iste vam o tom porozprava - vlastne to
poznate (-me) aj z vlastnej skusenosti - niekedy je
aj atmosfera v triede taka napata akoby niekto dal pod
katedru kilo TNT a sa cakalo sa co z toho bude Ale
spat ku krateru: ten po svojom dopade vytvoril krater
hlboky okolo 230 metrov (asi 60 poschodova budova) a
siroky asi 1,5 km vyvrhnuc pritom do povetria 175
milionov ton pieskovca a limestonu (uz zmiesane so
zelezom a niklom toho meteora) velkosti aj domov.
Detom jeho velkost prirovnavali ku stadionu, kde sa
hra futbal na 20 ihriskach naraz a v obecenstve je
okolo 2 milionov divakov. Tomina asi najviac oslovil
fakt, ze v 70. rokoch dole v krateri NASA cvicilo
svojich kozmonautov. Ale dost bolo cisel.... darmo,
matematikarka sa nezaprie
Potom nase kroky, resp. kolesa viedli dalsich asi 100
km na vychod, skoro ku hraniciam statu New Mexico, kde
sme navstivili PETRIFIED FOREST NATIONAL PARK. Tu je
opat tazko hladat slova. Po prelozeni si nazvu parku
do slovenciny- "skamenely les" by clovek mohol
ocakavat vselico, len nie asi to, co sme naozaj videli
- pustna krajina, ktora bola kedysi dnom mora, akoby
skamenele duny, rozne hladke, malebne, strme kanony,
bez akehokolvek rastlinstva (tu nic nezvycajne ;-)...
no najviac nas oslovila juzna cast parku, kde clovek
nasiel naozaj ten skamenely les. Nejdem sa opat
rozpisovat o podrobnostiach jeho vzniku - len tolko,
ze pred asi 225 milionmi rokov, ked sa po zemi
prehanali dinosauri a ina zverina rastli tu obrovske
stromy, ktore popadali na zem, neskor ich zaplavilo
more a namiesto cierneho uhlia skameneli. Co to
znamena? Doslova skameneli - nachadzali sme tam
doslova cele polamane popadane kmene - vyzera to ako
strom, len ked to chytite do ruky (to sa samozrejme
nesmie - len v obchode so skamenelym drevom, kde jeden
kusok velkosti asi 5 x 5 cm stal okolo 10 $ -
Samozrejme sme neodolali a jeden maly kusocek kupili,
no o dva dni sme to olutovali, lebo od miestneho
Indiana (Navajovia) sme kupili asi 10 x 10 x 15 cm -
asi 2 kg tazky ovela lacnejsie - bolo to na ich uzemi
a tam maju Indiani asi plne pravomoci - ale o
Indianoch az neskor) tak jeho vaha vas presvedci, ze
to nie je uz drevo. No co bolo na tom vsetkom
najuzasnejsie? V priereze si kmene zachovali
letokruhy, no cele to vyzeralo ako drahocenne kamene -
hralo to farbami od oranzovej, zltej, bielej, cez
modru, fialovu... no proste ake si clovek zmysli -
jasne, lesknuce sa.... Som velmi zvedava, ci to na
fotke bude aspon trochu vidiet. A clovek sa prechadzal
pomedzi tieto miliony rokov stare stromy (uz v lezatom
stave) a stale nechapal ako je to mozne. Bolo tofakt
UZASNE a ak sa este vyberieme na daky vylet, tak toto
miesto navstivime na 100 % znova. Ako som spominala,
neboli tam skoro ziadne rastlinky, len kmene
porozhadzovane po pusti (erozia zapracovala a
poodkryvala tuto nadheru). Taky asi metrovy vylesteny
kmen (ako podstavec) stal v obchode niekolko tisic
dolarov (aj 20 000$ = milion korun) a takychto
"malickosti" tam bolo porozhadzovanych kopec. Clovek
mal take nutkanie sa zohnut, no svedomie je svedomie
Vraj neposlusni navstevnici si odnasaju potajomky
12 ton skameneleho dreva rocne domov (zaujimava by
bola statistika narodnosti - mam pocit, ze u nas na
Slovensku by za chvilu takyto nar. park museli zrusit
. Minimalna pokuta za zobratie co len malilinkeho
kusku dreva je 275 $. snazia sa to strazit ako sa da,
no ludia sa tam volne pohybuju medzi tymi kusmi dreva,
tak je to isto tazke. Park bol otvoreny tusim do pol
siestej, no par minut po tom nas uz policajt slusne
vyhanal z parkoviska. Cez park prechadzala totiz len
jedna cesta - tak zavrel za sebou "vrata" a autom siel
cez cely park, zastaviac sa na kazdom parkovisku
upozornujuc ludi, ze uz musia odist - lebo sa uz
stmievalo a za tmy sa asi lahsie nakladaju velke kusy
dreva do tych ich terennych aut O.i. tam boli aj
ruiny indianskych puebiel, petroglyfy (tie ich smiesne
kresbicky - uzasne na zamyslenie - ved uvidite)...
Takze za tmy sme opustali park a uplnou nahodou (resp.
presnym riadenim) sme stastne na prvy krat nasli podla
chaotickeho opisu domacich v malom mestecku Holbrook
katolicky kostol a prisli presne 5 minut pred sv.
omsou. No comment. Vyzdoba kostola bola prekvapiva, uz
taka "helloweenska" - oranzove gulate dyne...
Potom sme sli opat raz na benzin a hned vedla pumpy
sme zbadali maly motel - nasim unavenym hlavam, noham,
ociam.. nebolo treba viac. Kamp, ktory som mala
povodne v plane bol este dost daleko, tma uz poriadna,
tak po preskumani cien sme sa rozhodli a specatili nas
osud - poviem len vysledok: prvy a posledny krat sme
spali v moteli. Bol sice dost lacny na tieto pomery,
aj mal vlastnu celkom peknu kupelnu, TV, kresla,
stolik, pekne lampy... ale byvali v nom asi dlhsiu
dobu tuhi fajciari a bolo to tam vsetko tak neprijemne
potuchnute. A to uz nespominam par chrobakov, co Tomi
len tak mimochodom odprevadil zo sveta.... auto sme si
dali asi pol metra od dveri do izby, pre pripad, ze by
ho v noci siel niekto "skontrolovat". Rano okolo pol
siestej sme preto s velkou radostou opustili toto
miesto a pustili sa do dalsieho objavovania.
No nakolko je tu doba pokrocila a este nemam ulohu z
aglictiny, tak poslem aspon tuto prvu cast a zajtra sa
snad teste na dalsiu (slubujem, ze to uz zostrucnim
Vlastne som opisala len prvy den, ufff.... a este
k tomu motelu - zaujimavi boli aj jeho majitelia -
manzelsky par v strednych rokoch, resp. starsom veku -
jeho Tomino pomenoval "starcek hipisak" - mal asi 55 -
60 rokov (dufam, ze sa nikto neurazi - slovo starcek
pouzil v prenesenom vyzname , vlasy dlhe asi po pas
mal v cope, ciernu kozennu bundu a bol celkom mily,
usmievavy, chudy.... No uz mu chybala len ta
motorka....
Ale uz ozaj koncim, dobru noc, ci ranko!
koniec 1. dielu.