je tomu uz par tyzdnov, co som sa naposledy ozyvala, tak nezaskodi par riadkov. Najprv Vam vsetkym prajem vsetko to, co najviac potrebujete do kazdeho dna roku 2002, mnoho uspechov v praci, v skole, doma a najma tam u seba vnutri - pre niekoho tym uspechom bude mozno konecne ziskanie bytu ci stavebneho povolenia, pre ineho prijatie na vytuzenu strednu ci vysoku skolu, pre niekoho vyzdravenie dietata ci prva dovolenka pri mori, znovunadobudnutie pokoja v rodine, zmierenie sa s niekym, napr. aj s Bohom. Jeho prijatie do zivota je asi ten najvacsi uspech v zivote, prinasajuci nepoznane naplnenie prazdnoty, preto to zo srdca prajem vsetkym. Tento mail bude asi trosku dlhsi, tak pre tych, ktori nemaju cas ho citat cely urobim akusi kostru, ze o com bude aby si mohli precitat len to, co ich zaujima.
- Vianoce, Silvester
- Novy rok - Rose Parade
- Moj prvy kontakt s americkym zdravotnictvom
- Rozne
Este sa mi ziada pre uplnost dat bod 5. zaver, aby sa
zachovala struktura zapisnice zo ZRPS 
1.
Takze hoci som plna dnesneho zazitku, zacnem pekne po poriadku.
Ako som spominala Vianoce tu prezivaju po tej
vonkajsej stranke intenzivne uz cely Advent - maju uz
stromceky a vyzdobene predzahradky, domceky stovkami,
tisickami roznofarebnych svetielok, rozne zvieratka
(vacsinou srnky, soby) vytvorene z mnozstva bielych
ziarovociek - su asi 1 - 1,5 metra vysoke a je to taky
mily gyc, najma ak ich maju v zahradke cele 'stado'.
My sme si kupili nadhernu zivu jedlicku aku si doma
asi nikdy nekupime (tam mame umely stromcek), ozdobili
ju slovenskymi medovnickami a par drevenymi anjelikmi.
Jej vona naplna cely dom. Stedru veceru sme sa snazili
mat klasicku slovensku - kapustnica (len v nej chybali
domace Ludrovske dubaky, ktore sme susievali na povale
- nahradili sme ich sampionmi , majonezovy salat,
kapra sme tiez museli nahradit dakou morskou rybou,
lebo sme ho tu nikde nemohli zohnat. O klasickych
oplatkach sme mohli len snivat, tak sme mali take
mexicke hrube, tvrde, slane.. no s dostatocnym
mnozstvom medu, orechov a cesnaku sa nam podarilo ich
chut prehlusit Inac ten knaz co sem chodi zo San
Franciska 4 krat do roka sluzit slovensku sv. omsu
kazdy rok vraj zozenie oplatky a donesie zo SF, no
tento rok sa im tusim pokazil stroj ci co, tak sa
ospravedlnoval, ze tento rok nebudu.... Je to velmi
zlaty, vzacny clovek. O par dni sa snad objavi s
mikulaskou ciapkou na hlave na nasom fotoalbume....
Po veceri sme si sadli pod stromcek a snazili sa spod
neho vytahovat to co tam bolo co bolo ale znacne
narocne vzhladom na jeho hustotu a to, ze jeho hrube,
mohutne vetvicky siahali az po zem. No, musim sa
priznat, dostala som darcek, ktory ma cvilu nechal
speechless ('bez slov' ci ako sa to povie?) - nadherny
obraz od Thomasa Kinkadeho, ktory som si cely rok
chodila obzerat do blizkej galerie, ci takej predajne
s obrazmi - resp. bola som tam asi 4 - 5 krat, no vzdy
som pred nim stala ako obarena. No ani ma nenapadlo po
nom tuzit. Len sa mi sialene pacil. To bol darcek, na
ktory asi isto nikdy nezabudnem. Pokusim sa ho odfotit
a dat na fotoalbum...
Potom sme sli na polnocnu. Bola s biskupom a bola naozaj krasna, silna, hlboka... Bol plny kostol, spieval ten dospelacky aj detsky zbor, co sme boli na koncerte. V kazni biskup hovoril viac peknych pribehov na zamyslenie, no jeden mi tak utkvel v pamati. Nejdem rozpisovat cely pribeh, bolo by to na dlho, len pointu - jedna umelkyna namalovala na zadnu stenu kostola netradicne jaslicky s Jeziskom. Netradicne boli v tom, ze Jezisko nebol ulozeny v jasliach, ale Ho mal na rukach sv. Jozef. Na otazku, ze co asi tak vravi Panna Maria Jozefovi jedno male dievcatko povedalo: "Don't drop The Baby!" ("Nech Ti nespadne!" - to ako maly Jezisko). Usmevny pribeh davajuci nam radu do zivota - ak sa raz narodi Jezis vo Vasich srdciach, strazte si ho, nech Vam nespadne, nech ho nestratite. Posolstvo Vianoc....
25. dec sme mali taky pokojny den, sviatocny, doma, vysli sme si na nove miesto - Rose Bowl (obrovske rekreacne miesto - zname golfove ihrisko, rugby, dostihy, baseball... pre deti.... vselico). slnecno, kratky rukav... Inac den pracovneho pokoja je tu len 25. 12, no Tominov sef im dal ako darcek k Vianociam volno aj 24.12.
Na Silvestra sme boli na takej party v oblasti Granada
Hills u takych veeelmi milych ludi. Ja som prve
ocakavanie polnoci prezila s najblizsimi po telefone o
nasej tretej hodine poobednajsej, kedy sa Slovensko
teda blizilo k roku 2002. A potom dalsi 'count down'
pred nasou polnocou. Oni mali TV obrazovku velkosti
asi 1 krat 1,5 metra a sledovali sme priamy prenos z
New Yorku, mozno ste to niektori videli - tu naladu...
Ale to bolo ozaj len par minut. Predtym sme mali este
taku tichu, meditacnu reflexiu na ten rok uplynuly, v
tme, kazdy mal sviecku, vdaky, prosby... tiez velmi
pekne (vyznania ludi). Bolo tam asi 25 - 30 ludi, aj
deti, zaujimavi ludia i jedlo (po jednom hryze do
neskutocne pikantnej kukurice som vypalila 3.
kozmickou do kupelne si vyplachovat usta ale na to
som si uz skoro zvykla, ze clovek musi byt obozretny
ako liska). Trosku sa aj tancovalo, ale len trosku,
dospeli viac kecali. Bol tam jeden velmi sympaticky
clovek - vyzeral ako Mr. Bean, vyzor, rec, gesta....
len bol o 10 - 15 rokov mladi a trochu vyssi... taky
ostychavy, no nesmierne sikovny, mudry, rozhladeny...
A mnoho zaujimavych ludi.
Tolko asi v kratkosti k "prelomovym udalostiam". Dalo by sa este pisat mnoho, no vsetko su to len slova ani zdaleka nezachytujuce naladu, ludi, usmevy...
2. Rose Parade.
No, sedim tu uz asi 5 - 7 minut a neviem ako zacat.
Niektori ste mi pisali, ze ste to sledovali u Vas v
TV, takze pre tych to nebude nic nove, no skusim to
nejako zhrnut. Na novy rok je tu taka tradicia - Rose
Parade. Tento rok to bol uz 113. rocnik, cize dost
dlha tradicia siahajuca do roku 1889. Co to je?
Zjednodusene taky sprievod alegorickych vozov (alebo
ako mam prelozit "floats'?), ktore su vyzdobene kvetmi
- nielen ruzami akoby sa z nazvu mohlo zdat ale
vselijakymi druhmi kvetov a inych rastlinnych
materialov, plodov, semien... Je to obrovsky biznis,
na ktorom robi mnoho ludi po cely rok. Tie vozy su
velmi velke, dlhe okolo 20 - 30 metrov, siroke aj 5 -
8 metrov, vysoke rozne, no jeden tam mal asi 30 metrov
(zvycajne tych 10 - 20 m). Dohromady tych vozov bolo
okolo 60 (tusim 58), skoro vsetky boli samopojazdne,
jeden tahali kone. Namet na 'floaty' (ten vyraz
'alegoricky voz' sa mi zda taky divny) bol podla toho,
ze komu patril - Spolocnost na pomoc nevidiacim tam
mali par obrovskych vodiacich psov, stavebna firma
rozostavany dom, Kodak cosi farebne , Whiskas same
macky, letecke spolocnosti, hasici, mestske casti z
Los Angeles, mnoho miest z celych Spojench Statov (z
Floridy, Nebrasky....) Vsetky floaty boli animovane,
t.j. vselico sa na nich hybalo, opice sa splhali po
stromoch, brontosaurus kyval hlavou, obrovska sopka
chrlila ozajstny ohen (cervena zerava lava bola z
tisicok cervenych ruzi....), 10 metrovy dracik sycal
paru do plachty a tym pohanal lodku, na ktorej bol,
velke myticke kone s kridlami simulovali cval, klusali
do vzduchu, obrovske kvety otvarali, zatvarali
lupienky, model zemegule sa tiez otvaral (mnoho
floatov malo nejaky mierovu myslienku)... atd.
Podotykam, ze vsetko bolo z kvetov a inych rastlinnych
casti! Pred kazdym floatom sla dvojica skautov s
transparentom, na ktorom bol nazov floatu a
spolocnost, ci mesto, ktore reprezentuje, prip. aku
cenu vyhral (najlepsia animacia, najlepsi namet...).
Medzi jednotlivymi floatmi sli ... je na to specialny
vyraz, no ten mi uplne vypadol - teda taki mladi v
roznych uniformach, s trubkami a inymi dychovymi
nastrojmi, s perami na klobukoch, bielymi rukavickami,
vyobliekane 'mazoretky' so zastavkami tancovali...
viaceri robili vselijake akrobaticke kusky, pyramidy
zo seba, vyhadzovanie sa do vzduchu ...
Najudivujucejsie bolo, ze to skoro vsetko boli
stredoskolaci (okrem armady) - niektori ozaj velmi
mladucki a bolo na nich vidiet, ze ked dopochodovali k
miestu, kde sme stali my, tak mali za sebou uz dve
hodiny (asi 10 km) pochodovania a fukania do truby, ci
toho velkeho (ako sa to vola?). Jedna skupina tam
hrala na gajdach.... Boli to stredne skoly z celej
Ameriky a pripadalo mi to trosku ako spartakiada
(Ale nebolo to povinne skor to bola pre nich cest,
ked ich vybrali ist na Novy rok do Los Angeles na tuto
svetoznamu akciu). Inac aj tie floaty boli ozvucene,
vacsinou reprodukovaou hudbou, no na niektorych bola
aj ziva hudba. Boli na nich totiz aj ludia
(priviazani o take tyce, hoci tie kolosy sli pomaly,
ale pre istotu), ktori kyvali ludom naokolo a zelali s
usmevom stastny novy rok.... Medzi floatami slo sem -
tam dake vyzdobene starozitne auto, ci ozdobeny koc
tahany konmi s dakou 'celebritou' - mayor, ci ten co
tu uvadza Milionara v TV, Miss 2001... Inac tych konov
tam bolo fakt dost, dokopy aj 50 - 80, vzdy take
skupinky dobovo obleceni jazdci, kovboji, serifovia,
vyobliekane damy so sirokymi suknami....)
No o tych vyzdobenych vozoch je aj tazko cosi pisat,
to si radsej pozrite za par dni na nasej stranke. Inac
to zdobenie si ludia mohli pozriet aj nazivo. Asi
polovicu z nich totiz zdobili v tom Rose Bowle asi 15
minut od nas, kde sme boli pred tyzdnom. Tak sme sa
tam boli 30. decembra pozriet. Nechapala som. Obrovske
lesenia popri tych dielkach vsade kopec kvetov, kazda
hlavicka mala kratku stopku, ktora bola v takej
umelohmotnej skumavke s vodou (isto daky specialny
roztok) aby vydrzala cerstva aspon tie 2 - 3 dni. To
mali nachystane v obrovskych skatuliach, ktore im tam
vozili nakladne auta, kazdy presne vypocitane, kde
kolko akych kvetov minie, robili den - noc, casto to
boli dobrovolnici. Viete si predstavit napr. lienku s
priemerom 1 meter oblepit s lupienkami z cerveneho
karafiatu? Alebo trojmetrovy napis, ktoreho pismenka
boli z ryze, sosovice, maku a inych prisad (ako
Popoluska....). Tie 'suche' veci si mohli nachystat
tyzdne, mesiace dopredu, no tie zive kvety bolo treba
az nakoniec - mali na to tusim tri dni, den - noc,
kopec ludi, tusim trikrat do dna chodila porota
pozerat vsetky (ci nesidia a je to naozaj z kvetov
a hodnotit. No uplne neskutocne, co clovek dokaze
vyrobit. Bolo to zaujimave vidiet ako to vznika a
potom to cele v plnej parade. Do tych pripravnych hal
sme si museli kupit listky a stala sa nam tam taka
mila prihoda. Do jednej haly sme cakali v takom asi
100 - 150 merovom rade. Ked sme cakali asi 45 minut
tak zrazu prisiel jeden z organizatorov v uniforme a
spytal sa takej pani pred nami, ze ako dlho caka. Ked
mu povedala, tak ju vyzval nech vyjde z radu a aj
dalsich 20 ludi za nou. Nechapavo sme na seba pozerali
a netusili, co z toho bude. Moc sa nam za tu barikadu
ani nechcelo, lebo uz sme boli skoro vnutri - bolo
pred nami uz asi len 50 ludi. No ten pan vravel, ze
len nech mu doverujeme. Tak sme sli. No na nase
prekvapenie nas neviedol dopredu, ale nazad akoby na
koniec radu... Nevedeli sme, ze ci mame ujst a vratit
sa na nase vydobyte miesto, no nakoniec sme ostali. A
dobre sme urobili. Voviedol nas dnu dakym zadnym
vchodom a videli sme ako floaty robia tesne pred nami
- ti ostatni to videli tak zdialky z poschodia. Takze
sme boli ako ti VIP delegacie, co tam vodili. Vobec
sme nechapali co to znamenalo, preco to urobil, no
bolo to super.
Este by som sa chcela zmienit o tom ake bolo nase
rozhodovanie, ci tam teda ist alebo neist. Ked sme sa
predtym pytali na Rose Parade tak nas skoro vsetci
odradzali, ze tam byva asi milion ludi, strasna
tlacenica, clovek nic nevidi, mnoho ludi tam nocuje
aby malo pri ceste dobre miesto (to sme ozaj videli -
kopec ludi v spacakoch), mnoho ludi sem prichadza zo
vzdialenosti stoviek mil aj tyzden predtym a parkuju
svoje obytne privesy v blizkom parku a byvaju tam!
Dobre listky vraj stoja stovky dolarov... a tento rok
je to vraj aj nebezpecne....atd. No ako sme to
vyriesili my? Procesia zacinala o 8.00 hod rannej (po
Silvestrovskej noci) na Colorade Blvd. v starej casti
Pasadeny (Dani, Tomi, saska, Juraj, Gregor, Mata,
Veronka.... pamatate, ze? . Tak tu stoja tie listky
na poschodi officov stovky dolarov - konaju sa tam
velke party s dobrym vyhladom). Viem si predstavit, ze
na tomto mieste este usmevy pochodujucich vyzneli
uprimne a presvedcivo. No viete si predstavit
pochodovat dve hodiny celom vzad (!!)a razne rytmicky
dirigovat stoclenny orchester pred sebou? No mali moj
obdiv. Vsetci sa snazili, no na niektorych bolo
vidiet, ze uz proste nevladzu - najma ti, ktori mali
nejaku fyzicky narocnu funkciu. Viaceri nam radili
obsadit si dobry flek uz vecer predtym, co sa nam ale
nepozdavalo stravit celeho silvestra v uliciach
cakanim. Tak sme to nechali na Toho hore. Zobudili sme
sa okolo 7.00 hod, o pol osmej vyrazili, pred osmou
zaparkovali auto (dooost daleho od ulice, kade
procesia mala ist, no boli sme radi, ze sme
zaparkovali). Tak sme si zaslapali a dosli na miesto,
kde mala procesia koncit, resp. asi 200 metrov pred
jej koncom - bola to uz taka oblast skor ako dedina -
rodinne domceky, vsetci si vylozili svoje stolicky
pred dom, boli aj v 3 - 5 radoch, par ludi sa tam
prave zobudzalo na travniku, co tam naozaj spalo celu
noc. Ludi bolo mnoho, no ziadna tlacenica. Na ceste sa
korculovali decka, behali na kolobezkach, poulicni
predavaci, policajti, zdravotna hliadka, mobilne WC...
Nastastie sme si zobrali este vianocne kolaciky, teply
caj, tak cakanie bolo znesitelne. Cakali sme asi 1,5
hodiny - mali sme vybornu poziciu. Sice sme nesedeli
(skoro vsetci si tam doniesli skladacie stolicky), ale
mali sme dobry vyhlad - pred nami bol len jeden rad
sediacich divakov, a 1 - 2 metre pred nimi uz chodili
floaty. Okolo pol desiatej sa to zacalo - najprv
prifrcalo kopec policajtskcyh motoriek (aj s
policajtmi hojne vyzdobenych ruzami v narodnych
farbach, hukali sirenami, kruzili vo vselijakych
zostavach a tym robili cestu prvemu floatu - na ceste
sa totiz pocas cakania hrali deti a ludia sa
prechadzali (jeden na jednokolesnom bycikli, dalsi na
kolobezke co mala kolesa velke ako bicyklove.... a ine
zaujimavosti). Teda este pred prvym vozom boli take
uvodne srandicky, auta, koniky, hudba, vojaci, kone,
policajti.... cela parada trvala asi dve hodiny.
Medzicasom vykuklo slniecko, bolo fajn teplo, hoci noc
bola dost chladna. Po poslednom floate opat kopec
policajtov a podho domov. Tu mi neda nespomenut jednu
skutocnost, co ma dost zarazila - ako sme sli peso k
autu po tej hlavnej ceste (to nam pripominalo 1. maj
tak sme zirali aky neporiadok ludia po sebe
zanechali - umelohmotne flase, pohare, papiere.. no
fuj. Asi este viac ako u nas po Silvestri. To ma vazne
prekvapilo a vnimam to ako jeden z prvych velmi
negativnych dojmov odtialto. K tej spine dost prispela
aj teraz velmi modna hracka deti, ktora asi coskoro
pride aj k nam na Slovensko - no mamicky, traste sa!
Je to taky akoby sprej, z ktoreho idu desiatky metrov
takej dakej farebnej hmoty a deti sa tym triafaju -
striekaju sa tym. Ono sa to na teba prilepi, na vlasy,
na oblecenie.... a je z toho akoze velka zabava, ked
vyzeras ako vodnik. Jedina vyhoda toho je, ze to ide
bez problemov hned dat dole a nezostanu po tom ziadne
stopy na cloveku - deti to zhodia zo seba - kam? no
predsa na zem! A na zemi sa potom povaluju desiatky,
stovky metrov farebnych snurok, ktore sa ti lepia na
topanky, pneumatiky policajskych aut ( a su z toho
take guce a dobry neporiadok. Mozno to uz aj poznate a
vase deti sa s tym tiez "hraju". Ak nie, tak to mate
stastie. Vnutri si to na koberci ani neviem
predstavit..
Este taka technicka pikoska najma pre chlapov. Celu tu
paradu otvarali o 8.00 hod stihacky a pycha Ameriky -
B 52 Stealth, to cierne lietadlo, tvaru sipoviteho
kridla tvaru "W" (skoro ako UFO , ktore vraj
nezachytia radary. Viac ako to samotne lietadlo,
ktore mimochodom nebolo vobec pocut az ked sa od nas
vzdalovalo tak sme poculi obrovsky rachot (slo fakt
nizko), mna ako zenu zaujali tvare vsetkych chlapov,
chlapcov, dedkov... no proste vsetkeho muzskeho
pohlavia, ktore v tom momente uplne zmenili svoj vyraz
- vyvrateny krk, klesnuta sanka, priemer ocnych zrenic
zvacseny o polovicu.... a hikali a hikali... No
akokeby videli fakt UFO. Ja to proste nepochopim, co
na tom lietadle bolo take zaujimave No pravdou je,
ze Tomi tam siel asi najma kvoli nemu a ja kvoli
tym ruziam Inac teraz mi tu Tomi s pychou hovori,
ze Ceskoslovensko ako jedine vyrabalo radary, ktore to
lietadlo vedeli odhalit (kryci nazov mal tusim
Tamara). Tomi totiz na vojencine robil pri
radaroch....
Tie vozy potom zaparkovali pozdlz dvoch ulic, vsetko
ohradene a kto si ich chcel ist pozriet zblizka ci
nepodarilo sa mu dostat na paradu, tak sa mohol prist
dva dvi tam pozriet (vstupne opat 5 $ tak sme sa
po obede tam vybrali. No bolo to uzasne - vsetky tie
detaily, ktore si clovek nestihol vsimnut. Clovek
videl len hnede brucho brontosaura a teraz si vsimol,
ze to vsetko boli stovky susenych hrozienok. Alebo to
co sa nam zdalo len obycajna biela plocha boli
nalepene biele fazulky, ci postruhany kokos... Malicke
skvrnky na zvieratach boli susene marhule, struky
hrasku, susene kolieska pomarancov... Jeden float bol
"Alica v krajine zazrakov" - neskutocne.... Na mise
pri sebe mala akoze strapec cerveneho hrozna pricom
kazda bobulka hrozna bol obrovsky kilovy fialovy
baklazan... no neda sa to ani opisat, no treba vidiet.
Odporucam koncom tyzdna si kliknut na nas fotoalbum na
nasej web stranke:
http://www.freewebz.com/monivanekova
Neviem ako Vas, no mna pri tom pohlade mnohokrat za den napadlo kolko milionov na ten biznis slo. Specialne pre tuto prilezitost pestovane rozne exoticke kvety, jedinecne konstrukcie floatov, stovky organizatorov, policajtov, pochododujucich deti v uniformach, letenky pre nich z celej Ameriky, kopec materialu, ktory vyjde navnivoc.... Pre co? Pre paradu? Nedali by sa tie peniaze vyuzit lepsie? Vyskum chorob, Afrika, hlad... Bolo to vsetko pekne na oko a je to ich 113. rocna tradicia, sucast ich kultury, zivota, cely Los Angeles tym zije... aj kopec radosti pre tych stredoskolakov, ktorych tam vyberu a pre vsetkych naokolo... tak im to neberiem a nebudem ziadnemu Americanovi klast tuto otazku.
3.
Uz vyse tyzdna, presnejsie 10 dni, bojujem s dakou
pliagou, prechladnutim... teplotu som mala len slabu
37,2 C a to len par dni, trochu nadchu, najma v noci,
no co bolo najhorise straaasne ma bolelo hrdlo a to
tak, ze som nemohla poriadne spavat, budila som sa na
bolest, nalievala sa teplym mliekom s medom
(brrrr...), v jedno pekne rano mi aj vypadol hlas a
odvtedy hovorim tak, ze mi niektore slabiky nie je
rozumiet, co je problematicke najma pri
telefonovani.... a bolest mi presla aj nizsie, citim
si priedusky, pri nadychu (najma takom hlbsom) mi to
tam vselijako vrzga, syci... najprv to vyzeralo na
obycajne prechladnutie, tak som si davala len aspirin,
kopec vitaminov C a inych, litre caju s medom
(brrrr....) a citronmi (nastastie zo zahrady ,
vselijake mentolove cukriky, sprej do hrdla a na rady
babiek bylinkariek pila vselijake zmesy ako cibula s
medom a citronom.... vela cesnaku (brrr...) Ulava bola
vzdy len kratkodoba (pol hodinku som mohla lepsie
hovorit). Doma by som hned na druhy den sla k doktorke
a bolo by. No tu nas skusenosti mnohych ludi odradili
(but zaplatis sialene peniaze za nejaku uplnu blbost
alebo sa s Tebou moc nezaoberaju...), tak som sa
najprv pokusala vyliecit sama. Cez den sa mi to vzdy
trochu zlepsilo, tak som sa upokojila, ze uz sa
vyzdravujem, no vecere a noci a rana boli dost hrozne.
Raz dvakrat za den ma pochytil taky 5 minutovy zachvat
kasla - nedalo sa zastavit, az mi slzy tiekli...
Ucitel ma v skole ani nevyvolaval, co som nemohla
hovorit. Potom som uz do skoly ani nesla. Tak som si
povedala, ze dost. Po dnesnej skoro prebdetej noci som
sa rozhodla ist k doktorovi (piatok), mysliac si, ze
asi potrebbjem ozaj antibiotika a mam zapal priedusiek
alebo co a ze to moze byt riskantne prechodit to.
Mozno vas uz otravuje citanie mojich symptomov, no to
je este len zaciatok. Az teraz to zacina byt
zaujimave. Zivo mam v pamati ako som nadavala na
slovenske zdrvotnictvo, ako clovek dve hodiny caka v
cakarni, posielaju vas na kopec vysetreni, kym Vam
zistia co vam je..... Ak sa chcete zabavit alebo
zaplakat, tak citajte teda nasledujuce riadky o nasom
prvom styku s americkym zdravotnictvom. Cely rok co
sme tu sme si poctivo platili poistne. Tu to nie je
povinne a mnoho ludi si to z najroznejsich pricin
neplati - mladi si myslia, ze nebudu chori, imigranti
z Mexika... nemaju peniaze.... atd). No boli sme tak
zvyknuti poistenie mat, chceli sme mat istotu a vieme,
ze ked nie si poisteny tak platis za vsetko sialene
peniaze.... Tominovi plati tusim cele poistne firma,
no za mna ako manzelku platime poistne vyse 130 $
mesacne (moj cely ucitelsky plat Je to sice jedno
z najlacnejsich a tym padom ako sme zistili
najmiziernejsich poisteni ale to sme nevedeli... cely
rok sme nepotrebovali ist k doktorovi (alebo sme sa
vyhybali), minuly rok na jar po prichode som prekonala
dake dve prechladnutia, ci chripky, nic vazne. Tak som
si myslela, ze ako bude o mna postarane, ked som taky
dobry zakaznik - cely rok platime a nic od nich
nechceme Ako to tu funguje? Ked sme sa hlasili do
tejto poistovne (Blue Cross), tak nam dali zoznam
stoviek doktorov a mali sme si vybrat. Vybrali sme si
samozrejme najblizsieho k nasmu domu. Meno toho nasho
tzv. 'primary doctor'-a nam potom vytlacili na nase
zdravotne karticky (ci ako sa to vola - preukaz
poistenca?) Ten doktor mal byt teda akoby nas obvodny
a k nemu chodit. Tu si clovek musi tzv. ' make an
apointment', cize telefonicky dohodnut schodzku s
doktorom, co sa mi zdalo uplne uzasne, ze clovek
nemusi cakat hodiny v cakarni.... Tak som dnes rano,
resp. okolo 11. hod (dovtedy som sa snazila
nastartovat roznymi medicinami hlasivky aby mi bolo v
telefone aspon ako tak rozumiet) zavolala dane telef.
cislo doktora. Chcela som sa objednat samozrejme na
dnes aby som sa uz dalsiu noc nemusela trapit a uz sa
dako odborne liecila. Hmmmm.... No a teraz sa posadte.
Najskorsi mozny termin, na kedy ma mohli objednat bolo
o dva tyzdne!!! Najprv som myslela, ze som zle
rozumela, tak som sa spytala este raz a este raz...
Spytala sa ma, ze ci mam vysoku horucku, vravim nie,
teplotu uz vobec nemam, no musela predsa pocut moj
preskakujuci hlas. No a ked som povedala, ze som tu
este u doktora nebola, tak mi oznamila, ze ale oni uz
novych pacientov neberu!!! Vobec ju nezaujimalo, ze
toho doktora mame na zdrav. karticke a je teda "nas".
Tak som volala Tominovi do roboty, ze co teraz. On
isiel za sekretarkou, ze taketo mame problemy s
doktorom.. Ona zavolala do nasej poistovni a hned nam
zmenila ineho doktora, resp. dala nam len telef. cislo
na take centrum. Tak som tam cela natesena volala.
Moja radost trvala len kratko. Mila pani mi oznamila,
ze nas tam nemaju v systeme a pytala sa ma na veci,
ktore som ja vobec nevedela (ze ci sme v dakom ....
programe, v spolupraci s.... comu som moc nerozumela).
No bola vcelku mila, ochotna - vypytala si moje cisla
- datum narodenia, cislo vodicskeho preukazu, social
security number Tomina.... atd a povedala, ze ona
zavola poistovni a kde treba a vsetko mi vyzisti a
zavola mi spat, ci teda mozem prist k nim k doktorovi.
Povedala, ze zavola za par minut... Cakam 5 minut, 10,
20.. hodina, dve... a uz som stratila trpezlivost -
tak bud na mna zabudla alebo si nespravne zapisala
moje t.c. a nema mi ako zavolat. Tak som tam zavolala
opat. Zdvihol mi to pre zmenu ochotny mladik. Chcela
som hovorit s tou pani, no nevedela som jej meno
(Amici sa zvycajne predstavuju akoby prave prehltli
zemiak). No on bol fakt mily, lebo som mu povedala
moje meno, cisla.. a on siel tu inkriminovanu osobu
zhanat po kancelariach. Ale kedze je ich tam vraj 30
ludi, tak sa mu ju nepodarilo zohnat. Udychcany dosiel
k telefonu a pytal sa, ze ci mi nemoze pomoc on. O.K.
Tak som mu to opat cele vysypala, resp. sa snazila s
tym mojim hlasom - nehlasom (Adka, ved si ma pamatas
vcera v telefone , natukal si vsetko do pocitaca a
snazil sa mi pomoct. Najprv urobil so mnou konferencny
hovor s nasou poistvnou (pre tych, co nevedia, co je
to - telef. hovor, ked hovoria spolu nie dvaja ludia
ale traja alebo viaceri z roznych miest - sikovna
vec). Opat vyrozpravanie problemu.... Zistil potrebne
informacie a vraj ma mozu osetrit v ich Health Care
Centre. Podla nasho ZIP kodu (ako nase PSC, no tu ho
pouzivaju ovela viac - aj ked nakupujes, tak v
niektorych obchodoch sa ta ho pytaju.... atd) zistil
pobocku, ktora je nam najblizsie (asi pol hodiny
autom) a urobil dalsi konferencny hovor s milou
slecnou na recepcii toho centra. Opat vysvetlovanie,
no nakoniec sa mi podarilo objednat sa a dokonca na
dnes! resp. chceli aby som tam bola za pol hodinu, co
nebolo ale mozne, lebo teraz mame opat len 1 auto
(Tomi mal tento tyzden na freewayi havarku, nic sa mu
nestalo, len auto dokrivene, tak je v opravovni - malo
byt opravene v stvrtok, volali sme, vraj v piatok,
volali sme v piatok, vraj az v sobotu... uvidime .
Do roboty to ma tak 30 km, takze mu to chvilu trvalo
kym pride domov. Tak ma objednali na 16.00. Bola som
stastna ako blcha (zachripnuta blcha Rychlo som sa
snazila zachatovat Tominovi, ze nech pre mna hned
pride, no neozyval sa mi. Bolo mi uplne do placu, ked
som si pomyslela, ze 4 hodiny (od 11 ho 15) sa snazim
objadnat sa k doktorovi a ked sa mi to konecne podari,
tak sa tam nebudem mat ako dostat (autobusy - 0 bodov,
ale o tom az neskor). Zakricala som do pocitaca a
cuduj sa svete, manzel sa hned ozval. Potichucky
vyklzol z prace.... Cakala som ho vonku pri obrubniku
aby sme nestracali cas, ked doktorom je tak vzacny...
Dosli sme presne. resp. este 5 minut pred 16.00, no
mila slecna na recepcii mi dala hned vyplnit 3 husto
popisane formulare formatu A4, v ktorych sa pytali na
vsetko mozne i nemozne - od toho, ci som nemala vredy
a 30 inych chorob, ake ockovania som v detstve mala,
ake urazy v praci (to, ze mi ziak v skole zlomil nos
som zatajila - nebojte sa, bolo to nechtiac az po
anemnezu celej rodiny. Nastastie som si v dakej
predtuche zobrala slovnik, no na medicinske vyrazy bol
slaby. Tak som kopec koloniek nechala nevyplnenych a
na moju otazku ma slecna za pultom ubezpecila, ze to
nevadi, lebo kedze je to moja prva navsteva, tak
doktor prejde so mnou vsetky otazky.... Figu drevennu.
Cakali sme asi pol hodinu (mali tam TV), kym ma
zavolali. Zaplatila som len 10 $, co sa mi zdalo uplne
super oproti tym sumam, co nam vraveli znami... Bolo
tam mnoho vysetrovni, no sestricka ma zaviedla do
takej 'mensej'. Pravdupovediac bola velkosi ako asi
vacsi zachod. Ked som sa rozpazila, dociahla som obe
steny. Na dlzku bola o cosi dlhsia aby sa tam zmestil
aj doktor. Sestricka ma odvazila, zmerala tlak (cez
koselu - u nas sa tusim vyhrna rukav, nie?), zmerala
mi aj teplotu (asi na 2 sekundy mi strcila daco velke
do ucha - najprv som sa chcela ohradit, ze mna usi
nebolia, no najprv som sa opytala,ze co mi to robi a
dozvedela som sa, ze mi meria teplotu Potom mi
zmerala pulz a este ci mam dost kyslika (tak mi
vysvetlila to, ze mi na ukazovak dala taky stipec s
takym pristrojom). Bola taka normalna - stupla
zenicka, len jej chybal ten americky usmev a skor bola
skupa na slovo. Potom ma tam nechala stym, ze doktor
tu bude za chvilu. Len nepovedala za aku tak si
tam cakam, obzeram tych par obrazkov a zopar mini
pristrojcekov, ktore sa tam vmestili a s velkymi
nadejami cakam na doktora, ktoremu sa konecne
vystazujem s tymi mojimi zbytkami hlasu, ze co mi je a
posle ma na RTG priedusiek a da mi lieky a od zajtra
mi bude fajn. Pod menom Tehrani som si predstavovala
statneho doktora so sirokym usmevom talianskeho
povodu. Po asi 15 minutach cakania prisla este mensia
doktorka (krstne meno Noushin) ako sestricka
(vyzerala ako daka moja siedmacka), ostro nasadene
okuliare.... a prva jej veta bola, ze nema na mna
casu, tak sa ma opat opytala, ze co mi je a ze ci
nemam horucku. Ked som jej povedala, ze som pred par
dnami uplne stratila hlas, povedala, ze ved uz ho
mate, takze sa to lepsi... hmm.. Kozmickou rychlostou
ma cez koselu popocuvala (ak sa to tak da nazvat) na
uplne divnych miestach na chrbte, na boku (cim
vzbudila vo mne pochybnosti o tom ake organy to
vlastne pocuvaju). Nechapem ako mohla prepocut moje
sycanie a vrzganie pri nadychu. Ale to uz uplynuli tie
dve minuty, ktore sa mi mohla venovat, tak mi
povedala, ze si mam kupit v lekarni daky liek -
neporozumela som v tej rychlosti nazov... tak si
vypytala ten zdrap papiera, co videla ze mi trci z
vacku kosele a napisala mi tam ten liek, resp. si to
medzicasom rozmyslela a napisala mi tam iny - vraj ten
bude lepsi. Takze o ziadnom vyplnovani papierov
nemohlo byt ani reci... Najprv mi povedala, ze nech si
to pridem vyplnit inokedy a potom, ze nech si to
radsej vyplnim a dam sestricke. Tak som tam otravovala
par ludi na recepcii a ti sa mi snazili vysvetlit kde
ake ochorenia (pri tych ockovaniach som len tipovala
az sa mi to skoro cele podarilo vyplnit. Takto som
bola osetrena za tych vyse 1000 $, ktore som uz
zaplatila na poistnom...
Prave mi volala kamoska a ked som sa jej vystazovala, tak mi s kludom Americana (je Slovenka) povedala, ze ona sa prave dnes objednavala u doktora a ponukli jej april!! Povedala, ze to je dost surne (ma totiz 'len' ekzem okolo oci), tak ze mozno sa to podari dakedy vo februari. A to je len normalny obvodny lekar, ktory ju posle k odbornikovi. No comment. Co tu ja machrujem s dvomi tyzdnami... tak sme si spolu do neba povychvalovali slovenske zdravotnictvo...
No, uz ma fakt boli chrbat, tak to cele uzavrem. V lekarni (samoobsluha az na par liekov, ktore davaju len na predpis) sme zistili, ze to co mi napisala doktorka na papier bolo cosi ako paralen, ci len daky pripravok na hrdlo a nadchu (ktoru som nemala), tak sme to ani nekupili a po telefonickom poradeni sa s nasou milou lekarnickou Mirkou M. (Miri vdaka!!) som si nasadila tie jedine antibiotika, ktore sme si sem doniesli pre istotu - nasa doktorka v Blave nam ich ochotne predpisala, no ja som sa akosi zdrahala si ich sama nasadit. A setrila som si ich, ze co ked mi raz bude este horsie. A medzitym som mala jeden den aj iny vacsi zdrav. problem, no teraz som rada, ze sme vtedy nesli k doktorovi. Takze tak. Mozno to vyznelo velmi zle a v neprospech americkeho zdravotnictva, no takto sme to my realne vnimali a toto sa nam do slova a do pismenka stalo. Naozaj neprehanam. (Co je ale pravdou ZIADEN amer. lekar neprijme vraj uplatok - ale to uz je ina kapitola)
Bod 4 si necham nabuduce, lebo uz ani ja a ani asi vy
nevladzete
Ozvem sa v priebehu tyzdna aby som zase nepisala
udalosti pred troch tyzdnov
Takze "Don't drop The Baby!!!"