Tak po nejakych tych "par dnoch" oneskorenia sa opat ozyvam. Snad mi to mili ctenari (ako je to po slovensky? citaci (citaj s makcenom) ci citajuci?) odpustia. Kde zacat? Zahladiac sa na datum posledneho spravodajsta ma nielen zaplavi zahanbenie 17.teho stupna ale aj obleje hroza a zufalstvo nad tym co ma vsetko caka zreferovat... Ale pekne po poriadku (mozno to rozdelim na 2 maily).
Najprv by sa patrilo cosi nezavazne "o pocasi" (ako moj mangelik hovori). Pravidelne striedanie 4 rocnych obdobi alebo aspon aky-taky chaby odhad pocasia (dlhodobo dopredu) je nam tu ozaj na hony vzdialene. Zivo si pamatam minuly februar a marec (hned po prichode) ked lialo tusim ozaj KAZDY DEN! Cele dni som sedela opreta o plynovy heater (kuric? ohrievac?), sprvu bez pocitaca, nemobilna bez auta, bez skoly.... a rozmyslala ako tu tie dlhe mesiace co nas tu cakaju prezijem.. co budem robit? ved sa tu unudim... No a uz preslo vyse roka a podla hustoty mojho pisania vidite, ze sa az tak nenudim. Ale to som odbocila od toho pocasia. Tato "zima" sa niesla v znameni sucha a slnka - asi raz (dva) za mesiac sa zamracilo a trochu sprchlo. Teploty cez den su dost vysoke (mali sme uz aj 30ky), ale v noci sa vzdy dost zozimi. Takze keby sa ma niekto opytal na zimu v Kalifornii, veru neviem, co by som mu povedala... Mozno ta dalsia bude uplne ina (ale tu uz tu teda si nezazijeme).
Nastup jari sprevadzala este jedna skutocnost, ku ktorej mi neda nenapisat svoj nazor, resp. len
"staznost". Ako ucitelka prirodopisu by som mala mat velmi dobry vztah asi ku VSETKEMU zivemu
stvorenstvu, ale co je moc je moc. Myslela som si, ze po zimnej invazii pavukov do domu (ved v teplej
Kalifornii netreba tesnenia na okna, dvere... 
ma uz nic horsie nezastihne. Oooo, aky omyl... S
prebudzajucou "jarou" (moc sa sice nelisila od zimy, stale daco kvitne...) sa prebudili asi vsetky
spevavce v juznej Kalifornii a doleteli pred nas dom nam to zvestovat. Mozno si pomyslite: "To Ta
obycajne vtaky tak vytocili?" Hmm.... tieto asi neboli obycajne. Obycajne (normalne?) zvycajne
"spievaju" (az sa mi to bridi pomenovat to tak) nadranom ci rano. No tieto, nemam sajnu co to boli
zac, sa uzhodli, ze najidealnejsie sa budu ich hlasky ozyvat do ticha mesacnej noci, takze o polnoci
spustili koncert, vdaka ktoremu som niekedy aj do stvrtej hodiny rannej nemohla zaspat! Unavena,
nazurena, s placom nakrajicku som budila spokojne spiaceho manzelika. Ten sa mi snazil pomoct, ale
tie potvory si vobec nevsimali akehosi tvora, ktory o tretej v noci v pyzame mava pred domom rukami a
krici na ne "Hssss!!!! Ksss!!!! (citaj s makcenom) v snahe odplasit ich. Vsimnut si ho mohol akurat
tak nahodny nocny vodic... Vysvitlo, ze to vobec nebola taka kopa vtakov ako som si myslela, ale asi
len 1 - 2, pricom vydavali kazdy asi 6 - 7 roznych DOST hlasitych zvukov (viem ich naspamat), ktore v
tichej noci prenikali ozaj az do kostii. Jedinym "potesenim" bolo, ked som sa raz rano po takom 2 - 3
hodinovom "osviezujucom" spanku stazovala v skole spoluziacke, ona vyvalila na mna okale s tym, ze
podobny problem ma aj ona poslednych par dni... Tak sme si spolu pekne zanadavali na vsetkych
operencov a hned nam bolo lepsie. Nie ze by to pomohlo, ale ved poznate taky dobry pocit, ked
zistite, ze niekto zdiela rovnaky osud ako vy. (mimochodom ona je presne v mojom veku a bola
ucitelkou matiky v Bulharsku (ale na VS), tak si rozumieme aj v inych sferach). Ja mam mozno taku
precitlivelost vstepenu z mladsich liet, ked sme (teda ja nie doma mali dake tie vtacky a zavcas
rana mi davali ozaj "hard time" (aj mojmu tatkovi
No, ale uz by sa patrilo ukoncit vtackovu story. Ako to teda cele dopadlo? Tie "dobre stvory" si po par dnoch (skoro 2 tyzdne) asi uvedomili, ze nie vsetkym sa musi ich "spev" (ci skriekanie) pacit a dako sa umudrili. Alebo daky tiez precitlively sused nabral odvahu a... Ja nic, ja muzikant...
Ale podme k niecomu konstruktivnejsiemu. V marci sa udialo vselico, tak aspon v skratke. Koncom marca sme boli na jednej velmi milej akcii - COWBOY POETRY AND MUSIC FESTIVAL. Co to bolo? Bol to naozaj taky kovbojsky festival v Santa Clarite (asi 40 km severne od nas), teda konkretne na mieste zvanom MELODY RANCH (motion picture studio). Je to take male kovbojske mestecko, kde ma Hollywood svoje exterierove studia a natacaju sa tam kovbojky a podobne filmy (mnoho z tych znamych). Normalne teda v tom "mestecku" nikdo nezije, vyuziva sa len na natacanie filmov a taz rocne tam byva taky festival (predlzeny vikend) kedy je to teda spristupnene aj obycajnym smrtelnikom. Ja mam kovbojky a filmy z divokeho zapadu velmi rada, tak som bola vo svojej kozi.
Ako to tam vyzeralo? (za par dni snad uvidite aj na fotkach) Prasna cesta, po ktorej sa prechadzalo
mnozstvo navstevnikov vacsinou oblecenych v dakom dobovom obleceni, zeny v takych sirokych satoch
(keby som take mala tak si ich isto obleciem, velmi sa mi pacia, muzi v rifliach, karovanych
koseliach, klobukoch, cizmach s ostrohami..... Verejny poriadok strazili serifovia na konoch... Po
oboch stranach cesty drevene budovy s takymi verandami so stlpmi ako to byva v tych filomch, so
starymi napismi - banka, posta, salony s takymi polovicatymi dverami, hotel (s napisom 1 $ za
noc!!! , stare vazenie, kde som neodolala a troch strazcov verejneho poriadku vnurti poprosila, ci
sa mozem za mrezami odfotit. Sediac na takych povrazovych, spinavych posteliach som rozmyslala, ktory
znamy herec tam sedel (tiez za mrezami. Teraz boli v tych vsetkych (teda okrem vazenia...atd)
budovach nainstalovane rozne obchodiky (darmo, Hollywood je predsa len o $) so vselijakymi vecami -
kozene ozdoby, rucne robene tasky, cizmy, ostrohy, privesky, obrazky, rozne potreby pre kovbojov,
lasa.... atd. Boli tam rozne atrakcie, kovboji sa predvadzali (jeden stojac na beziacom konovi ho
chytil do slucky lasa, maval nou, no nedotkol sa kona! tazko sa to vysvetluje). V budovach boli rozne
koncerty country hudby, Tomi vyskusal pravu kovbojsku kavu... neviem nakolko sa chutou lisila od
normalnej (ja kavu nepijem), ale bola pekne servirovana - vonku nad ohnom mali taku velku zeleznu
trojnozku, asi 1,5 metra vysoku, na nej zavesenu taku velku staru, pekne tvarovanu konvicu, v ktorej
sa varila kava (asi riadne tuha . No a ked predavajuci kovboj siel z nej odliat (do
"spomienkoveho" plechoveho hrnceka, ktory bol v cene kavy - preto asi bola taka draha) tak sa vobec
nemusel dotykat horucej konvice, ale mal tam taky pakovy jednoduchy mechanizmus, cize len postojacky
zlahka stlacil paku (zdvihol tym ucho konvice) a kava sa liala do hrnceka. No, mozno to teraz tak
pekne nevyznieva, ale v celom tom prostredi to bolo take mile... akoby sme boli ozaj v dakom filme.
Aj ked vacsinou takto vonku nejedavame, este sme si dali (zabudla som nazov, cosi ako "kobler") daco,
co neviem opisat. Piekli to nad ohnom v takych hrubych velkych nadobach, pricom este aj na
pokrievkach boli zerave kamene (vraj spec. procedura ;-). Bolo to sladke, z broskynami a navrch
davali slahacku. Ked sme povedali, ze sme zo Slovenska dali nam vacsiu porciu.. dakedy sa to ozaj
oplati
Kedze ja mam rada vselijake triky, kuzla, tak sme si kukli aj jedno predstavenie kuzelnika. Robil to
vonku, mal tam len par ludi, cize sme stali velmi blizko a dobre videli. Tym skor som nechcela verit
vlastnym ociam. Fakt som nechapala ako moze sklenenu flasu dat do papieroveho sacku a potom ten sacok
rukou rychlo skrcit akoby nic.... a ine srandy.... Bola som od neho asi 2 metre a usta som mala stale
pootvorene... Kedze zvedavost je ozaj typicka zenska vlastnost, pockala som si do konca predstavenia
a ked sa vsetci vyparili, prihovorila som sa kuzelnikovi, ze waw, bol dobry.. atd, pytal sa nas
odkial sme.... atd. Nakoniec som sa ho doverne opytala, ze ako to urobil (konkretne s tou flasou) a
on sa sprisahanecky poobzeral okolo, ci su tam neni svedkovia a septom sa ma opytal, ci viem udrzat
tajomstvo. Ja nedockava odpovedam, ze jasne... a on na to so sirokym usmevom, ze "aj ja". No, Tomi sa
na svojej naivnej manzelke smial este pol hodinu... Dufam, ze aj vy....
Boli tam aj vselijake ine atrakcieBoli tam aj vselijake ine atrakcie, kovaci kuli podkovy a vselico, jeden kovboj tam plietol pre deti lasa, resp. im to ukazal a oni si to sami robili na takom jednoduchom stroji.... Ako zvycajne - prisup pre vozickarov je samozrejmostou (no na filmovanie to asi davaju prec ;-) Bolo by este co pisat, ale aspon tolko.
Velka Noc
Na Kvetnu nedelu sme boli (ako minuly rok) na slovenskej sv. omsi v Bellflweri. Jeden uzasny
slovensky starsi knaz zo San Francisca sem chodi 4 krat za rok sluzit slov. omse. V osobnom rozhovore
nam opisoval jeho pokusy o emigraciu, ako brodili Moravu nesuc na chrbtoch dvoch starsich knazov...
Clovek len otvaral oci... Dnesni mladi nemaju ani sajnu ake to bolo za totaca. Ja tiez nie som teda
ziadny pamatnik, ale aspon "neznu" si pamatam ako stredoskolacka a to uz clovek trochu rozmysla (teda
mal by). Na omsi som citala pasie; sedela som na mieste kde sedava knaz, tak som sa citila dost
nesvojo
Po sv. omsi bolo klasicke hladanie vajicok v parku co patri kostolu a skole (Dona Bosca). Ono to byva
na Velkonocny pondelok, ale kedze sme mali slovensku omsu o tyzden skor, tak rodicia chceli dopriat
svojim detom tento zvyk aj v kruhu svojich slovenskych znamych.... Po nom bol obed - ja som opat
"dolezito" nakladala na taniere (co odnasalo opytat sa: "Stavu na maso ci na pyre?" a konat podla
toho Fakt ma to bavilo! Tomi bol v "bare", teda predaval napoje.
Odtial sme sli pozriet nasu slovensku kamaratku, co mala tazku autonehodu (3 hod v bezvedomi....).
Pozname sa asi 20 rokov, vyrastali sme na jednej ulici v Lamaci, ona je tu uz par rokov ako
architektka. Vdaka vsetkym, ktori ste na nu mysleli vo svojich modlitbach! Zotavuje sa ozaj zazracne!
Obrady samotnej Velkej Noci boli uzasne, silne.
Z tych vonkajsich prejavov spomeniem aspon par, co nas zaujali.
Umyvanie noh na Zeleny stvrtok - traja celebrujuci knazi vysli do troch uliciek v plnom kostole a
kazdy umyl nohy par ludom, co sedeli na krajoch lavic. S Tominom sme sa nemohli dohodnut na tom, ci
boli dopredu dohodnuti s tymi ludmi alebo nie, ale kazdopadne sme boli radi, ze sme sedeli v strede
lavice Kazdy mal pri sebe dvoch ministrantov, ktori pomahali (niest hlinenu nadobu s vodou,
"lavor", uteraciky...) Kutiky ust sa nam zdvihli uz pri priprave na tento akt, ked si knazi vyzliekli vrchne
omsove rucha a davali si zastery. Jeden z nasich dvoch knazov, pater Damian zo Sri Lanky,
ocividne nenosi zasteru kazdy den, lebo po chvili vahania a obzerania si zastery
zo vsetkych stran zapracovala logika (masla sa da predsa zaviazat len vpredu) si ju nasadil opacne.
Sprevadzane velmi silnou (nie hlasitostou) hudbou. Clovek si tak uvedomil v
akom protiklade je to s dnesnym svetom, kde kazdy chce ukazat svoju moc tym, ze sa snazi ovladnut
tych druhych a nie im posluzit... Kto chce byt najvyssim, nech sa stane sluhom vsetkych....
Na Velky Piatok boli obrady od 12 do 15.30 (zhoda casov s utrpenim Pana Jezisa). Pasie; cely kostol
krical ako lud "Ukrizuj Ho!!!" Zimomriavky po tele; my, Ty, ja Ho kazdodenne krizujeme....
Biela sobota. Kostol doslova "rozkvitol" pred nasimi ocami pred novozakonnymi citaniami. Mohutne, slavnostne zvonenie zvonov sprevadzali pekne vyobliekani mladi (asi 15 rocni) nosiac nadherne kvety a ine ozdoby zozadu kostola dopredu na oltar a okolo... Dalo by sa povedat, ze doslova bezali, vsetko to bolo take rychle, radostne... za chvilu kostol ziaril. Kazdy este pri vchode do kostola dostal sviecku (s takym papierovym lievikom okolo aby sa nezaspinil voskom) a potom bolo pekne sirenie svetla v tmavom kostole. Od hlavnej velkonocnej sviece si odpalili mladi, sli ulickami kostola, zapalili kazdemu krajnemu v lavici a ten posunul svetlo dalej ludom v lavici az zrazu ziaril cely kostol zvlastnym tlmenym svetlom...
Velmi silnym momentom bolo pokrstenie asi 10 mladych (asi 10 rocni). Minuly rok boli pokrsteni tusim
4 dospeli a to vzadu v kostole v takom jazierku so sochou Panny Marie - stali na takom kameni vo
fontanke a knaz ich krstil plnym dzbanom vody na hlavu. To sme si mysleli, ze kolko vody... Nic, v
porovnani s tymto rokom. Teraz nas prekvapila velka krstitelnica v strednej ulicke vpredu kostola -
bol to vlastne maly bazenik tvaru kriza. Do vyvysenej casti jedneho ramena bola stale cerpana voda z
"bazena" a tiekla silnym prudom nazad don. Po jednom tam vstupovali deti, po krk do vody, knaz ich
krstil pod tou tecucou vodou.... Vstupovali tam v takych rovnakych hnedych ruchach, no po krste na
znak ocistenia sa prezliekli do takych rovnakych bielych ruch. A bolo vidno, ze to prezivaju ozaj
hlboko a VERIA, ze su ocisteni od hriechov.... A ich rodiacia ziarili tiez. Cele to bolo take
radostne. Pocas kazne (teda este pred krstom) decka sedeli vpredu na zemi, knaz si k nim prisadol,
rozpraval sa s nimi (cez mikrofon , srandoval s nimi, bolo vidno, ze sa deti TESIA na krst! Takyto
sposob krstu tu nie je neobvykly. Jednej znamej bol takto pokrsteny syn (v inom kostole) a v tom
bielom ruchu teraz bude chodit na nedene omse az do Turic (a je na to hrdy!!!). Doma si to neviem
velmi predstavit... asi by ludia pozerali nanho ako na matohu... Ale tu je to ine, nikto sa nestara,
co mas oblecene, ako sa spravas (pokial nerobis nieco protizakonne). Napriklad nedavno sme boli na
jednej narodeninovej "surprise" party v restauracii (to znamena, ze dotycny oslavenec o nicom dopredu
nevie, len zrazu v restauracii kopec znamych: "Happy Birthday!!!" Velmi mile) a pred jedlom sme sa
vsetci okolo stola (asi tri dlhe stoly dane dohromady) pochytali za ruky a jeden predniesol nahlas
kratku modlitbu za oslavenca a pred jedlom. A hoci restauracia (talianska) bola plna, nikto si nas
nejako zvlast neobzeral, bolo to uplne prirodzene. Najprv som sa citila tak divne, ale uz sme si asi
zvykli na tuto crtu Ameriky.
Ale to som opat trochu odbocila od Velkej Noci. Inac viete ako sa to povie po anglicky, ked niekto
odboci od temy? Takto: "go off on a tangent". A niektori ucitelia to robia tak radi , resp.
studenti to maju este radsej
Velkonocny pondelok ako taky tu neexistuje, tak som nikomu nemusela vysvetlovat, ze sa nechcem x-
krat mokra prezliekat (to byvalo za teenagerskych cias, teraz uz nie som tak zaujimava a ze
svizne sibanie pruznym korbacom ozaj boli.... Tu by ho teda ani nebolo z coho upliest, vrbu sme tu
este nevideli. Tak som bola zlahka symbolicky vysibana peknou kvetinkou Vdaka, manzel moj! Inak
to bol aj 1.april, ale inac normalny den - Tomi robota, ja skola, kde sme sa trosku srandovalo...
Do postneho obdobia nam spada aj par zazrakov. Jeden taky najocividnejsi spomeniem. Cez post sme si
dali stretko dvakrat tyzdenne, teda pridali sme piatky. Raz sme velmi chceli ist, no akosi sme
citili, ze by sa patrilo ist cez post na Krizovu cestu do kostola, ktora byvala len v piatky. Kedze
stretko mavame tak asi 40 - 50 km od nas, nedalo sa stihnut oboje. Tak sme sli na Krizovu cestu. Pri
predcitavani stanic sme spozorovali velmi silny prizvuk (nas tiez isto nikomu neusiel u jednej
pani, tak sme sa s nou potom dali do reci, resp. ona s nami. Vysvitlo, ze je z Litvy, no manzela ma
Nemca, preto ma taky silny nemecky prizvuk (dala nam vizitku s tym aby sme sa jej ozvali). Dalsia
pani bola z Chorvatska; ta ma vystiskala ako by som bola jej dcera Je tu mnoho rokov, no VELMI
jej je luto za domovom....
No, ale zase som went off on a tangent
Takze aky to zazrak? Po krizovej ceste sa nam prihovoril aj jeden pan, co ho vidavame casto v kostole
ako chodi "so zvoncekom", teda kosikom (inac tu chodia naraz 8 muzi, kazdy ma jeden kraj lavice a
kosicky koluju tak v laviciach, oni ich len podavaju pri prechode do dalsej lavice). Po par vetach z
neho vyslo, ze je sefkucharom v Hollywoodskych studiach a dal nam len tak dva listky do toho znameho
zabavneho parku UNIVERSAL STUDIOS v HOLLYWOODE!!!!!!!!!!!!!!!! Este sme tam neboli a ani sme moc
nerozmyslali nad tym, kedze listky su dost drahe (2 listky okolo 100 $), ale ked sme ich dostali
takto zadarmo, tak to je ine! Bola to taka odmena zhora za to, ze sme sli na Krizovu cestu do
kostola, hoci sa nam vobec nechcelo. Ten pan nam dal vizitku, pytal sa nas na dake slovenske typicke
recepty... Ked teda budem mat cas stvorim po anglicky dake recepty e-mailnem mu ich. Tak to bude
sila; slovenska kuchyna v Hollywoode!!! Ale bryndza tu nehrozi...:-(
No o tom ako tam bolo (boli sme tuto sobotu) a kopec inych veci sa docitate v najblizsom pokracovani
(slubujem, ze nebudete nan tak dlho cakat ako na toto). Zajtra skoro rano (o 4 hod) totiz vyrazame na
vikend do narodneho parku JOSHUA TREE a musim ist chystat veci.... Mala by teraz kvitnut pust,
kaktusy... atd, ale kedze bola velmi sucha zima aj jar asi to nebude taka nadhera ako minuly rok...
Ved podame spravu aj z toho vyletu. Ak si nas teda kojoty nepridaju do svojho nedelneho jedalnicka
Ale po tom minulom stretnuti s nimi som stratila vsetky iluzie o ich odvahe a chrabrosti. To sme
boli s Veronikou a Matou a ked sme ho uvideli na ceste, my dve s Veronkou sme schmatli do ruk fotaky
a futosili za nim. Mata sa nas najprv snazila od toho odhovorit so slovami (ci pokrikom) "Baby,
neblaznite, co ked je nebezpecny!!!" ale ked videla, ze u nas neuspela, schmatla fotak aj ona a
netrhala kolektiv. Ked...., tak vedno. No nech sme sa priblizovali k nemu sebenenapadnejsie, betar
nas spozoroval a asi nas dobre odhadol, lebo trielil od nas ako divy. Tak to dopadlo tak, ze my sme
nahanali kojota a nie on nas. No ale pri dalsom stretnuti s dakym tvorom sa radsej nebudem na to
spoliehat, ze vsetci budu predo mnou utekat (ako moji ziaci Ked sme sa vtedy vratili k autu,
dobre sme sa nasmiali na troch otvorenych dveriach - ani jedna z nas v tom soku za sebou nezavrela
dvere...
No, ale na dnes stacilo. Dalsie pokracovanie o Hollywoode, skole, doprave... atd nenacha na seba dlho cakat. V utorok mam velky test v credit classe taky polsemestrovy), tak potom sa ozvem.
Krasnu jar v plnom rozkvete praje