Asi si pamatate toto velmi "mile" oslovenie, ktore bolo popularne asi pred 20 rokmi. Zivo si pamatam ako sme sa tusim v tretej triede na zakladnej isli popucit od smiechu z neho... Len si dako neviem spomenut co presne nam bolo na nom smiesne... Co si ale viem spomenut je, ze som sa Vam uz hodne dlho neozvala.
Bolo to z roznych dovodov... Jeden z nich bol, ze uz par dni ma silno picha v boku a chvilu mi trvalo, kym som si uvedomila, ze to nie je slepe ale basnicke crevo (teda "spisovatelske") a takisto som prave odhalila povodcu stalych kopanocv - ano, betarka "Muuuuza"
Tak som si uvarila Popradsky bylinkovy caj na nervy a sadam si za klavesnicu na niekolkohodinovu sichtu... (ten caj na nervy len pre istotu keby som upadala do depresii z toho, ze neviem dva mesiace zhusit na par odstavcov. Ale zatial som v psychickej pohode Resp. tu moju pohodu mi rusi uz par dni doooost zvysena intenzita hluku pred nasim domom. Totiz: jedno pekne rano som sa zobudila na zvuk motorovej pily; vybehla som von a vidim mohutny, kosaty strom na druhej strane cesty zvijat sa v smrtelnych krcoch. Zzzzz... obrovsky konar prec..zzzzz... dalsi..... zzzzz.... stvrt stromu prec... zzzz...pol... zzzzz... Zostal z neho len hruby kmen trciaci ako pahyl zo zeme. V ten padli za obet este asi 3 stromy v tom dvore. Bolo mi ich trochu luto, no pomyslela som si, ze majitelia domu zmenili zmyslanie typickeho Kaliforncana milujuceho a vaziaceho si kazdy chladok a chcu si pustit radostne luce slnka aj dovnutra. Na druhy den som zistila, ze je to asi chytlave, lebo aj vedlajsi dom stratil behom par hodin svoju tienistu zelenu ochranu. Okrem stromov vyrubali aj vsetky kriky pred domami.... Dako zvlastne ma to bolelo... Asi je to ine, ked clovek vytne strom na vlastnom pozemku, vie, preco to robi, aky prakticky zmysel to ma.. atd. Ale ked sa pozerame do zahrady druhych vidime len ten smutny padajuci strom. Ostali tam teda dva hole domy s garazami, letnymi kuchynkami...
V jednom z nich sme boli pred par tyzdnami na "garage sale", tak sme si mysleli, ze sa majitelia stahuju a pridu novi... Ako tak sedim za pocitacom, mam dobry vyhlad cez okno na toto cele dianie par metrov predo mnou. Raz v noci som nemohla spat (ako sa mi tu na rozdiel od domu casto stava), tak som si sadla za pocitac a okolo jednej v noci pocujem daky ruch. Zdvihnem oci od klavesnice a vidim, ze na nakladnom aute priviezli obrovsky buldozer (ci ako sa to vola - chlapi prepacte S velkym rachotom ho zlozili na zem a mlady cernoch ho vsoferoval do uz oploteneho pozemku tychto dvoch domov. Zacudovala som sa naco im je buldozer ked stromy su uz vyrubane, zvacsa poodnasane, len na jednom mieste este ostali.
Rano som to zistila. Na rincanie skla som vybehla pred dom a tam verte - neverte pred mojimi ocami za asi 5 - 7 minut ZROVNALI DOM SO ZEMOU!! Nechcela som verit vlastnym ociam!! Ako som uz spominala tu maju domu bez pivnic a s tenkymi drevenymi stenami (trosku hrubsie ako preglejka takze stacilo slabe zaprenie buldozera a dom spadol ako domcek z karat. Po nom garaz, letna kuchynka, druhy dom... No, nevedela som odtrhnut od toho oci. Vobec som nechapala preco aspon skridle nedaju prec, ved by sa dali este pouzit, nevraviac o dverach, oknach... atd. Hlava - nehlava, buldozer siel naozaj ako buldozer... V poslednej chvilke ma napadlo zobrat fotak a zachytila som poslene asi 3 sekundy statia poslednej
steny domu s vysokymi oblukovymi oknami... U nas demolovanie domu je vraj pomaly tazsie ako jeho stavba, no toto bola otazka par (doslova) minut. ked som si predstavila, ze taky domcek tu stoji okolo 300 000 $, tak som proste nechapala ze to niekto vsetko len tak zbural. A to je teda dovod toho uz niekolkodnoveho hluku - obidva pozemky oplotili, za den poodnasali vsetky trosky, na druhy den nabehlo kopec dakych meracov, uradnikov... na dalsi den 3 bagre vykopali obrovske zaklady, na dalsi den ich vybetonovali, vcera bola rozkopana cesta, z jam vytrcali len oranzove prilby zapajajuce asi vodu, odpad.... no stale tu mame pred domom dake nakladne auta, smrdi asfalt, divotvorne zvuky... Nevyzera to byt na rodinny dom, skor to kupila asi daka firma a bude tam daky obchod (dufam, ze nie Tak sa nase pokojne, tiche "neighbourhood" zmenilo na stavenisko. Uvidime co sa z toho vykluje... Mozno prva slovenska restauracia v L.A! (Ceska tu je!!)
Co ma vsak velmi prekvapilo bolo, ze sa popri pracach vobec neprasi. Resp. prasilo by sa poriadne, lebo zem je sucha po mnohych tyzdnoch bez dazda (naposledy prsalo 2 dni v maji), ale pocas vsetkych prac tam maju ujka, ktoreho celodennou povinnostou je to cele polievat velkou hasicskou hadicou s poriadnym dostrelom vody. Pri burani domov polieval domy, potom pri naberani troskiek polieval trosky, pri bagrovani polieval jamu... atd. Aj tak je tu tak sucho, ze to velmi rychlo schlo. Asi je to dane zakonom kvoli dychatelnosti vzduchu, lebo inac si tu vodu vazia a su tu prisne opatrenia. Len pre zaujimavost: v nasej miestnej oblasti, pod ktoru spadame odberom vody, je od roku 1996 velmi prisne nariadenie (nazov "NO WATER WASTE").
Podla neho napr.
- Majitelia restauracii maju podavat pohar vody zakaznikom len ak o to vyslovene poziadaju (dovtedy sa podavala voda ako samozrejmost kazdemu).
- Majitelia bazenov by mali pouzivat kryt na zmensenie odparovania vody (v case velkych such je to povinnost pre vsetkych pod velkymi pokutami)
- Travniky sa nesmu polievat medzi 10 - 17 hod (kvoli horucave a rychlemu odparovaniu vody) V dnoch kedy fuka silny vietor sa nesmie polievat vobec...
- Hadicou sa nemoze umyvat chodnik pred domom, a ani pri inom pouziti by nemala prebytocna voda odtekat na cestu...
- Vsetky poruchy, zbytocne kvapkania musia byt opravene do 72 hodin...
- Majitelia hotelov maju mat napisy, ze ziadaju zakaznikov o setrenie vody...
- Pri umyvani aut doma by sa mal pouzivat kyblik s vodou a len rychlo oplachnut hadicou... atd.... este vselico insie.... pokuty vraj dost vysoke... Len ako sa to ustrazi?
No, ale to som odbocila. Vodu si tu teda velmi vazia, pitna sa vo velkych bandaskach predava v obchodoch, resp. ludia si ju nechavaju dorucit domov. Casto ju maju cely den pred domom az kym sa nevratia z prace a nikto im ju zatial neukradne... ako aj noviny... atd. Viete ako sa tu roznasaju niektore noviny? Roznasac ani nevystupi z auta, len trosku pribrzdi a noviny letia vzduchom (su totiz dost tazke) a pristanu na "driveway" - ako sa to povie? vyasfaltovana plocha pred domom, (garazou). Musi mat dobru musku ten chlapik - ja by som asi zakazdym musela vystupit z auta a vyslobodit tie noviny z krikov, ci kvetinaca a dat ich na to spravne miesto
Ked uz som pri tych autach - nedavno sme boli na jednej velkej vystave starych aut. Byva to kazdy rok v Glendali (cast LA); uzavru cast ulice a vsetci registrovani majitelia staruckych veteranov sa mozu popysnit svojimi milacikmi. Tento rok bolo cosi cez 400 aut a ludi skoro 50 000.
Mne sa najviac pacili tie uplne starucke zo zaciatku 20. storocia. Kedze sme den pretym kupili digitalny fotoaparat (nas stary stale castejsie strajkoval, nefotil, nepretacal...) tak sme sa apson ucili fotit. Nafotili sme vyse 200 fotiek, polovicu hned vymazali a z dalsej urobime daky vyber a dame to sem na stranku. Okrem ineho tam boli na 3 miestach koncertne podia (muziky rozneho zanru), stanky s jedlom a roznych organizacii, kde rozdavali ich letaky, predavali vselico, odpovedali na otazky (prip. zbierali peniaze Boli tam takto aj policajti s tym svojim terennym obrnenym prieskumnym vozidlom a mali tam kopu zbrani, ktore ukazovali zaujemcov (u chlapcov mali velky uspech, no aj dospeli boli zvedavi - my teda nie Fotili sa s detmi v policajtskych prilbach (boli im po bradu , uniformach..... takto teda vyzera nabor mladych policajtov Ale je to praca ozaj narocna. Sused v nasom dvojdome (a od juna aj jeho majitel) je policajt a casto ho pocujeme o pol piatej rano ako startuje auto a ide do prace a pred polnocou sa vracia... Ma uplne popleteny zivotny rytmus z tych roznych smien... Taki policajti v terene to asi maju ovela tazsie ako si myslime (cloveka to laka hodnotit obtiaznost ich zamestnania podla tych 2 usmievajucich sa, rozpravajucich sa policajtov co sa pomaly prechadzaju "hliadkuju" po Petrzalke To nasadzovanie koze sa uz tak casto nevidi... Ako aj hasici...
A ked som uz pri tych hasicoch tak jednu prihodu spred par dni. Sedela som si takto za pocitacom ked tu zrazu pocujem priblizujuce sa zavijanie siren. Kedze blizko nas je poziarnicka stanica a taketo vyjazdy tu mavame aj parkrat do tyzdna, tak som tomu nevenovala pozornost. Vacsinou za poziarnickym autom nasleduje sanitka. Niekedy strelna modlitba za toho kto v nej bude a to je vsetko. Vacsinou tie auta prefrcia sialnenou rychlostou (ostatne auta samozrejme zastanu na kraji) a za chvilu je opat ticho. No tento raz sa mi zdalo, ze to pocujem dako dlho. Ake bolo moje prekvapenie, ked hukajuce poziarnicke auto zastalo pred nasim domom (tam kde Tomi parkuvava auto). Povyskakovali z neho pani v uniformach a ja som prestala pisat na pocitaci. Sirena hukala, zaludok sa mi tak zvlastne zachvel, zbystrila som svoje cuchove bunky... Vybehla som von. Nikde ziadny ohen, dym, smrad... Poziarnici vbehli do susedneho domu (vchod maju asi 5 metrov od nasho) Bolo mi tam divne len tak stat a ocumovat, tak som sla dovnutra. Vzapati prisla hukajuca sanitka... rychlo tlacia tu vysoku postel na kolieskach do domu... Tak som si myslela, ze to asi "len" niekomu prislo zle a hasici su tu omylom. Vratila som sa k pocitacu. No obe hukajuce odstavene vozidla mi nedali sa sustredit. Pomaly som sa ukludnila, ze nic sa nedeje, ked tu vybehol z domu jeden poziarnik a zacal si nahlivo obliekat tu zltu "kozmonautsku" ohnovzdornu uniformu. Opat ma zamrazilo. To uz som sa rychlo napojila na Internet a Tomina v praci sa spytala, ze ci nemam zacat balit doklady... Ale ziaden dym, ci unikajuci plyn som necitila, tak som bola taka dopletena... Boli tu asi pol hodinku a ako prisli tak odisli. Susedia su pomerne novi, Mexicania, a bolo mi hlupe sa pytat na druhy den, ze co sa vlastne stalo. Tak som to zobrala ako lekciu ovladania mojej silnej zvedavosti. Teraz ked to pisem sa mi to uz zda take suche konstatovanie, no vtedy tych par minut na zaciatku mi naozaj nebolo vsetko je
dno. Prave tu prefrnglo hukajuce poziarnicke auto (my o vlku a on za humnam
i
No a ked uz som pri tych akcnych zazitkoch, neda mi nespomenut jeden. Ako som uz spominala, privodila som si tymto pokojnym pobytom asi jemnu insomniu (nespavost). Po jednej takejto poloprebdetej noci som rano dlhsie spala, ked tu zrazu ma zobudila hrozna rana. A ked pisem "hrozna" tak to aj myslim "hrozna". V sekunde som sa posadila v posteli a este s odznievajucim rincanim skiel som sa snazila dostat do reality. Po chvilke pochybnosti som si bola ista, ze to nebol sen. Bola som presvecena ze do nasho domu narazilo dake auto (v tom polospanku som sa moc nezamyslala nad tym ze je to vysoko nepravdepodobne nakolko nas dom nie je vobec v dakej zatacke a este pred sebou mame travnik). Nevedela som ci sa skor obliekat alebo ist zachranovat domnelych ranenych. Rozhodla som sa pre to druhe. Pohlad do obyvacky ma prekvapil - ziadne auto tam nebolo. Vybehla som v nocnej koseli von v domneni, ze asi dotycny zabrzdil na stromoch pred domom. Nikde nic. Pokoj ako nikdy predtym. Napadlo ma, ze sa asi niekde stala daka havarka a buchla daka cisterna. Vratila som sa teda domov, prezliekla, pobehala okolie, no nikde nic... Uz som si zacala namyslat, ze sa mi to cele snivalo a aj to rincanie okien som si privodila tym snom... Vratila som sa domov, napravila dva obrazky na stene (pohute rovnakym smerom o rovnaky uhol - asi z dakeho slabeho zemetrasenia a na celu vec zabudla. Pri veceri Tomi spominal cosi o dakom raketoplane Endeavour, no pravdupovediac pocuvala som ho tak jednym uchom dnu, druhym von, kedze to nie je jeden z mojich konickov . Az po chvili mi doslo. Obycajne pristavaju na Floride, no tu kusok severne od nas maju tiez jednu zkladnu kde pristavaju ked na Floride nie su dobre poveternostne podmienky, co sa vraj stava velmi zriedka, no dnes sa to stalo. Par pokusov na pristatie na Floride nevyslo, tak zamierili sem na Edwards Air Force Base (raz sme tam boli - pis
ala som o tom ako sa nam vybila baterka v aute a boli sme nevediac na tom zakazanom uzemi...). Robia to asi dost neradi, lebo potom raketoplan musia n
a specialne upravanom Jumbo jete prevazat nazad na Floridu (co stoji vyse miliona $). No a ozaj kusok od nas su dost vysoke hory a ked mate tak dobre nasmerovany dom, "vitrinkove" okna s centimetrovymi "vetracimi" medzerami.... atd. tak zvukova vlna pri prenikani raketoplanu do atmosfery, jeho pristavani a naslednom odrazeni sa od hor moze narobit riadny rachot. Tomi sa mi to potom aj snazil vysvetlit po tej technickej stranke, no to bolo akosi vela na moj pochop, ktory odmieta pripustit aj ze obrovske lietadla mozu lietat (male este pripustam Tak sme sa potom na tom dobre smiali, co vsetko dokaze rozospata fantazia... Ale je pravda, ze cloveka nebudi raketoplan kazdy den, tak by som si to mala vazit A ti, ktori poznate hlbku mojho spanku, viete si predstavit aka rana to musela byt, ked to zobudilo aj mna
Nedavno som bola babysitovat jednu vyse rocnu zlatu Klaru. Byvaju na ranci asi 50 km od nas a musela som tam byt rano o 7-mej, tak som si rano privstala Divila som sa, ze dialnica aj rano po siestej bola dost plna. Nastastie ziadna zapcha; vysla som z oparu hor, krajinu razom zlialo slnko, cierne zhorete suche kriky sa leskli pod lucmi slnka pozdlz mnohych kilometrov... Poobede sa mi konecne podarilo uspat Klaru, ked tu do omamneho ticha velmi hlasne zaerdzal kon zo stajne. V duchu som strpla ci ju to zobudi. Myslela som si, ze je uz na to zvyknuta, no asi nie celkom. V momente sa v postielke posadila a hodila na mna spytavy pohlad typu: "Co to bolo??" Ja som jej na tuto imaginarnu otazku odpovedala: "To bol len kon". Na moje velke prekvapenie sa s tymto vysvetlenim uspokojila a lahla si a hned opat zaspala (co som vobec necakala!). Tak ma to napadlo pri tomto mojom zazitku - keby tak mne mal kto v to rano s upokojenim povedat: "To bol len raketoplan" (...spi dalej, padol kusok vedla No, jednoznacne mala som zahadu ako pre detektiva Orieska (to bol nas hrdina - dnesne decka ho uz asi nepoznaju)
No, ale este stale som sa nedostala k tym trom bodom, ktore mam napisane na dnesny list. Stale len odvijam jednu myslienku od druhej a dako nie a nie prist k tomu co mam nachystane pisat
Prvym z tych troch bodov je autobusova doprava.
Precitala som si totiz v jednom mojom maili, ze som Vam slubila nejake postrehy napisat a potom som na to zabudla. Velmi sa ospravedlnujem, ze som bola taka slubotechna, no fakt som na to zabudla (snad aj vy ;-) Nechcem tu rozoberat cely problem hromadnej dopravy v LA, lebo to by bolo na dlho a ani sa necitim na to kompetentna. Ale aspon cosi. Ako som uz spominala, hromadna doprava je tu dost biedna. Velmi mala cast LA je obsluhovana aj metrom, na ktoreho stanicu sa ale aj tak vacsina ludi dopravi svojim autom, to odstavi vo velkej garazi a dalej ide do prace metrom (tym sa vyhnu zapcham na dialnici). My sme nim este nesli. Autobusovych spolocnosti je tu viac, no opat ich obsluha je velmi uboha - autobusy idu velmi zriedka, zastavky daleko od seba a malo tras. Po nasej ulici nechodi napr. ziadny autobus. Ja som to robila tak, ze sme rano sli dvoma autami na autobusovu zastavku, niekde blizko som odparkovala, potom ma Tomi zobral do skoly jednou cestou ako siel do roboty (alebo som sla autobusom). A nazad zo skoly autobusom k autu. To som tusim uz spominala.
Rada by som spomenula par "malickosti" z mojich skromnych skusenosti z cestovnia autobusom, ktore sa mi tu velmi pacia. Napriek tymto nedostatkom som autobusom chodila rada (volal sa BEE LINE - vcelickova usilovna linka . Boli tam velmi mili soferi, ktori cloveka pockali aj ked bezal aj 100 metrov. NESTALO sa mi, ze by som videla aky niekomu usiel pred nosom ked ten clovek ocividne chcel stihnut ten autobus. Skor ma vytacali ludia, ked lezerne prikracali 10 - 20 metrov k na nich cakajucemu autobusu. Vobec sa neunuvali zrychlit krok! Vedeli, ze ich autobus pocka, lebo ich vodic vidi (to sa mi zdalo uz moc). Nastupuje sa len prednymi dverami, vodic kazdeho pozdravi, clovek vhodi do "krabicky" mince (ziadny listok nedostane ?) a ide dalej do klimatizovaneho autobusu (brrr - tak to neznasam - vonku 4o C a clovek musi chodit vsade so svetrom, lebo vnutri (autobus, obchod, kostol....) je dakych 15 C. Najlepsie je tu v zime ked nepustaju klimatizaciu. Nasinec je zvyknuty - v lete teplo, v zime zima a nie naopak ako tu). V tychto autobusoch byva okolo 5 - 8 ludi, takze o sedenie nebyva nudza. Vacsinou dodrzuju aspon ako tak casovy harmonogram, no stalo sa mi napriklad, ze raz meskal asi 15 minut. Co ma vsak prekvapilo - sli sme zadarmo! Vodic zakryl otvor pokladnicky a vravel, ze sa neplati. Pri vystupovani som sa na to spytala jednej tety, ze preco sme neplatili a ona, ze "ved meskal". Asi to tu tak plati, ze ked meska dlahsie ako ...(?), tak sa neplati. Je pravda, ze potom celu cestu poriadne uhanal a cely cas mu pipalo vpredu take cervene svetielko (asi ze ma casovy sklz)
Dalsia vec co sa mi velmi paci je ako su autobusy prisposobene starsim ludom s problemami. Ked nastupuje alebo vystupuje clovek s choditkom, ci palickou, ci len tazko chodiaci, sofer "spusti" autobus na uroven chodnika - neviem to inac napisat (akoby sa vyfucala pneumatika vpredu . V autobuse nie su schodiky a ked clovek nastupuje musi zdvihnut nohy asi 20 cm, no pre tychto ludi zarovnaju este aj tych 20 cm a vysunie sa asi polmetrova plosinka, ktora preklenie pripadnu medzeru medzi obrubnikom chodnika a podlahou autobusu. Cize babicka sa pomalicky presunie z nozky na nozku akoby sla po rovinke. Sofer pekne pocka kym si sadne, az potom sa pohne. A nikto z cestujucich sa nemraci, ze preco uz nejdeme... este sa pustia s babickou do reci, ze aky mame dnes pekny den (ako kazdy a kam sa vybrala a kde kupila tie super topanky... Velmi sa mi paci aj to, ze autobusom mozu chodit aj cyklisti. Bicykel si jednoduchym trojsekundovym manevrom upevnia do drziaka, ktory ma autobus vpredu a nastupia do autobusu. Potom si ho zase sami daju dole. Je tam miesto na tusim dva ci tri bicykle, takze problem je asi ked chce ist vacsia skupina cyklistov. Ale zdalo sa mi to velmi prakticke. Najma mladi ludia takto riesia problem dalekej autobusovej zastavky od domu. Vyzera to akoby autobus tlacil tie bicykle pred sebou Aha... este sa mi paci ako sa dava znamenie vodicovi na vystupovanie pred kazdou zastavkou (teda kazda zastavka je "na znamenie"). Po obvode celeho autobusu je taka snurka, ktora sa pred zastavkou potiahne (podobne to bolo aj v Londyne) Autobusy maju tmave skla proti vecnemu slnku (ktore ja tak milujem Viem, ze som toho chcela vtedy napisat viac, no dako si uz nespominam na tie dalsie veci... Tak aspon tolko. To
je pohlad na autobusy v nasom blizkom okoli. Kusok dalej to moze byt uplne inac.
Casto som sa zamyslala kde je ta hranica medzi tym vraj umelym usmevom Americanov, o ktorom som tolko pocuvala este doma a milou, uctivou, obycajnou slusnostou... Je mi ovela prijemnejsie, ked sa na mna ten sofer usmeje a pozdravi ma ako keby mal namosureny pohlad a vystekol na mna aj ked som mu nic nespravila. Ako clovek zisti, ze ten usmev nie je hra, ale obycajna slusnost, ktoru maju asi vrodenu (vychovanu?)? V obchode sa ma tetulka, ktora mi dava nakup do igelitovych sackov (su na to speci ludia - jedna z najmenej platenych prac) pyta, ci mi ma nakup pomoc odniest do auta!!?? (ked ma clovek viac ako 2 - 3 igelitky da si to do nakupneho vozika a v nom odnesie k autu, no ak ma len dve, tak sa ponukne dakto z personalu, ze mu pomoze). Ved by som sa od hanby pod zem prepadla! Mam dve zdrave ruky a ta tetuska mala si 40 rokov a bola uplne tintitko oproti mne. Ale stari ludia (aj menej stari) si velmi radi nechaju odniest nakup az k autu - je to ozaj bezne. To je jedna z x veci, ktore sa mi tazko prijimaju.... (mozno keby som bola ja ta babicka, tak to privitam
Neviete preco stale odbacam od temy?? Asi ta potvorka Muza nabrala opat guraz a kope a kope a kope... Dalsi bod, ktory som mala nachystany uz dlhsie je HOMESCHOOLING.
S jednou kamaratkou som bola u jednej zlatej pani, ktora robi homeschooling a tak sme sa o tom rozpravali, dozvedeli viac. Mna osobne to velmi oslovilo a zapacilo sa mi to. Neviem ako je to na Slovensku, no zda sa mi, ze v Cechach uz take nieco je povolene zakonom (alebo aspon v okliestenej forme.. nie som si celkom ista).
O co teda ide? Isto ste uz poculi o tej moznosti neposielat deti do skoly, ale ucit ich doma. V USA tuto moznost vyuzivaju rodicia vyse jeden a pol miliona deti. Dovody su rozne - kedysi mozno skor nabozenske, no teraz asi aj zo snahy vyhnut sa zlemu vplyvu na dieta v skole, ci kvalita vzdelania... O tom by sa dalo diskutovat.
Na cirkevnych skolach je to trosku lepsie, no na statnych skolach sa clovek stretne ozaj so vselicim - ci uz tu v USA alebo aj doma na Slovensku. Tyka sa to teda vacsinou prvych par rokov zakladnej skoly, no casto maju aj na strednej skole decka individualny plan, t.j. chodia do skoly len na konzultacie, odovzdat ulohy, na testy... (je to teda legalne az do ukoncenia stredneho vzdelania). Podla statistik decka vzdelavane doma maju lepsie vysledky nielen oproti statnej skole, ale aj sukromnym skolam.
Vacsinou robia domacu skolu maminy (bud ked su ako dobrovolne nezamestnane "domace pani", alebo ked su na materskej s mensim dietatom, alebo ked maju pracu na mensi uvazok z domu...atd.) Tato pani robi homeschooling tusim treti rok. Ja som o tom predtym mala taku nejasnu predstavu, no ona ma uviedla do reality. Je toho velmi vela, tak skusim tak v skratkach: Ono sa to moze zdat ako velmi narocne. No nie su na to sami - existuju tu tzv. "support groups", ktore im pomahaju, radia, organizuju rozne aktivity pre deti, kruzky... To je aj odpoved na castu namietku odporcov domacej skoly, ktori tvrdia, ze deti nemaju dostatocny kontakt s vrstovnikmi... Co sa tyka ucebnic tak tu je obrovsky vyber. Bud si clovek u dakej firmy objedna cely balik pre ten ktory rocnik, alebo si ho zostavi sam - co urobila aj ona. Ked sa jej matematika zda putava od jednej firmy, kupi ju tam, pracovny list z pisania inde.... atd. Clovek si to moze prelistovat, pozriet... aj na to je dobre to stretavanie sa rodicov co robia domacu skolu - navzajom si radia, vymienaju skusenosti....
Maju ucebne osnovy, ktore musia dodrzat. Ukazovala nam velky karisblok, kde mala vsetky predmety a po tyzdnoch podelene ucivo, co by mala kedy zladnut so synom. Resp. to tam mala aj na dni, ale to uz je asi individualne, je v tom dost velka flexibilita - aj podla zaujmu dietata, ked ho zaujme mikroskop, tak zoberie dve hodiny z toho a citanie prehodi.... Vacsinou ale vraj dodrzuje svoj rozvrh. Len v mimoriadnych situaciach uplne zmeni vyucovanie (napr, ked je syn objednany k lekarovi) Ziada si to ozaj velku disciplinu najma od toho rodica. Ucenie prebieha doobeda, ulohy mu nedava, takze poobedie ma na zaujmy, konicky. Velkou vyhodou je ta flexibilita a individualny pristup - ked vidi, ze daco syn neporozumel, tak sa k tomu vrati a vysvetluje opat (v triede s 25 detmi na to casto neni cas). A dieta nie je stresovane, ked je v niecom pomalsie ako spoluziaci. Niekomu je prirodzene a lahke naucit sa pisat v 5 rokoch, niekto ma problemy aj v tych 6 a pol... No domacou skolou sa vyhne komplexom a od nich sa odvodzujucich problemov. Takze ako kazde dieta je ine, tak sa aj pristupuje k nemu individualne. To iste plati aj pri hodnoteni znamkami - to nema zmysel pri homeschooling. Znamky nehovoria ani tak o objektivnej vedomosti dietata ale skor len porovnvaju deti v triede. Neznamena, ze ak niekto dostane 4 zo zlomkov, tak ze ich nikdy nepochopi. Len na to potrebuje mozno viac casu a za dva mesiace mu to pojde ako po masle na 1. Jej syn ma velku radost ked nevidi ziadnu cervenu chybu v praci a nepotrebuje vidiet, ze ma 1 (resp. tu "A".)
Ona je s tym velmi spokojna, nadsena, vidi ako syn napreduje, ma z toho radost... A za kratsi cas sa nauci ovela viac ako v skole. Cize EFEKTIVNOST (co tak casto chyba v skolach). Ona proste vidi ten moment ked syn pochopi ucivo a nemusi sa presviedcat tymi x pisomkami ako to robi ucitel aby zistil, ci uz to vsetci z triedy pochopili (a vzdy sa najdu nejaki co nie a stale sa k tomu vracat dookola - tym sikovnejsim to uz ide potom "na nervy" Od rodica to vyzaduje ani nie tak specialne vzdelanie - ved kazdy si najlepsie pozna to svoje dieta a vie ako nanho (OVELA lepsie ako ucitel), ale skor hrbu casu (a ten je na Slovensku nedostatkovym tovarom). Dost je to o prioritach. Ked ten rodic ma opravnene obavy, ze dieta sa v skole nauci viac zleho ako dobreho (zo spravania inych spoluziakov.. - iste mi daju za pravdu rodicia, ktorym deti doniesli domov dake skarede vyrazy, divne nazory...), tak si asi da tu namahu a obetuje cas.
Netvrdim, ze je to idelane riesenie pre kazde dieta, kazdych rodicov, ale je to uzasne, ze takato moznost tu je. Niekedy sa viac rodin da dohromady a rodicia si podelia "role roznych ucitelov". Ale to nebyva casto. Raz za stvrtrok sa robia statne testy. Co ma prekvapilo - nechodia ich robit do skoly, ale ich robia doma a rodicia poslu vysledky! Opat to chce charakter! Ako lahko by sa dalo "pomoct" svjomu milemu dietatu dostat lepsiu znamku. No aj z takehoto spravania rodica sa uci dieta cestnosti - dieta vie, ze je to v rodicovej moci pomoct mu, no nie je to spravne a neurobi to a dieta to respektuje a uci sa to. Hocikedy mozu s tym skoncit a pokracovat od dalsieho roka v normalnej skole (po spraveni testov). Vacsinou to aj robia rodicia iba prvych par rokov (kym je ucivo lahke a zvladaju ho bez predosleho studovania . Dieta dostane dobre zakaldy a potom ho uz tak nerozkolisu nadavky spoluziakov... (neviem presne percento ale vraj domacu skolu robia najma veriaci rodicia) Opat opakujem, nie je to recept na vseobecne pouzitie, ale len pre toho komu to vyhovuje.
Este by bolo toho co pisat, ale to si uz necham na buduce, nakolko nielen ja ale asi aj vy ste unaveni
Zajtra (v piatok) idu nasi dobri znami (Zuzka a Tony - pre tych co poznate) na dovolenku Slovensko, tak sme v tychto dnoch obzvlast myslime na domov. Po obede ich idem odviezt...
Drzte sa vsetci tam daleko i blizko...
Radsej nejdem slubovat kedy sa zase ozvem
Vasa plesniva a hnila (ale mila Vanilka