V minulom maili mi uz neostalo casu a sil na ten treti bod, ktory som mala nachystany, tak tak cinim teraz. Tym bodom bola "moja" SKOLA. Dufam, ze Vas to slovo neodradilo a neobratil sa Vam zaludok (najma skolakom teraz cez prazdniny 
Kde zacat?
Viaceri ste sa ma pytali kam to chodim do skoly, ako to tam vyzera... atd.
Tak to skusim zhrnut tak v kocke. Chodim do GLENDALE COMMUNITY COLLEGE, co je 75 rocna skola par mil od nas. Vyuka prebieha v dvoch semestroch (jarny a jesenny - co je asi vystiznejsie pomenovanie ako u nas - letny a zimny) a v zime a v lete su 6 tyzdnove tzv. intersession. Ja teda chodim len na anglictinu. Pocas intersession sme sa neucili novu gramatiku ale len take opakovanie, ci ine zaujimavosti z kultury, historie USA..... Skola ma rozne "pobocky" po okoli kde sa uci najma ESL (English as a second language, cize obycko anglictinu). Tieto kurzy vacsinou navstevuju ludia co sa sem pristahovali a potrebuju sa zdokonalit v jazyku. Mladi sa takto pripravuju na vstup na univerzitu, starsi sem casto chodia len "pre zabavu" - myslim teda, ze nemaju nejake vyssie ciele, len sa naucit jazyk, co potrebuju ku kazdodennemu zivotu. Ja som sa radila k tym starsim, kedze som si sem prisla oddychnut a nemam ambicie ist tu na normalnu univerzitu. Tieto kurzy maju urovne 1 - 5 a su non-credit, to znamena, ze sa za ne nezaratavaju kredity v studiu (teda za to nedostane clovek diplom Ja som presla vsetkymi urovnami (teda od 2-ky hore) minuly rok a od februara tohto roku som sa nahlasila aj na kreditne studium - nie kvoli diplomu, ale maju vyssiu uroven, na cloveka sa viac nalepi. Je to tam vseobecne prisnejsie, plati sa za to, netoleruju sa absencie (za semester najviac tri), tazsie testy, clovek musi chodit do jazykoveho laboratoria robit si na pocitaci ci pocuvanim roznych pasiek domace ulohy... atd. Credit class som mavala len dvakrat do tyzdna. Popri tom som ale este chodila aj na non-credit classy - tie sme mavali kazdy den okrem piatka od 8.00 - 11.40, no nic sa nestalo ak som aj niekolko dni nesla do skoly. Tento jarny semester som to aj dost flakala, lebo oproti minulym dvom semestrom sme mali ovela horsiu ucitelku (s tou predoslou udrzujeme doteraz kontakty - bola u nas na navsteve, spolu sme boli na ture par krat, piseme si maily.. je VELMI
zlata) Na non-credit classoch som bola s mojou anglictinou jedna z
najlepsich, no na credit classoch jedna z najhorsich, co bolo aj dobre, lebo ma to motivovalo. No zaverecny test som urobila ako jedina na 100 %, ale to len vdaka tomu, ze ako ucitelka biologie som vedela to co ostatni nemali odkial vediet Takze to bolo voci nim nespravodlive
Dostat sa na ten credit class nebolo jednoduche. Ak sme nechceli platit horibilne sumy za studium, tak sme museli pockat az ked budeme "resident", cize minimalne rok v Kalifornii. To sa splnilo az zaciatkom februara no zaroven zacala skola a este sme nemali teda dost rok starych papierov (banka, poistka....atd) na dokazanie ze sme tu vyse roka Po riadnych fofroch sa mi to nakoniec podarilo vybavit v posledny den kedy prijimali novych studentov (hoci uz classy bezali 2 tyzdne) Clovek musi najprv vypisat kopec papierov, ist na medzinarodne oddelenie, potom k poradcovi, ktory Ti pomoze zostavit studijny plan, potom zaplatit, vybavit si studentsku kartu... potom som si musela najst class, do ktoreho este prijimali studentov (jeden jediny ma zobral), mat to od prislusneho ucitela na takom papieri napisane, ze ma berie, potom sa ist zaregistrovat... atd. No proste kopec behaciek a ja som mala na to jeden den (resp. tyzden predtym som zhanala len papiere na dokazanie toho, ze som resident - co nebolo jednoduche, lebo skoro vsetko bolo na Tominovo meno a to im vadilo. Chceli na papieroch moje meno) No ale nakoniec sa vsetko stastne podarilo.
Este som chcela k tym intersession. Dostat sa tam vobec nebolo lahke tiez, resp. nie vzdy sa mi to podarilo. Totiz zaujemcov je ovela viac ako su moznosti skoly. Napr. studentov do zimnej intersession vyberali na zaklade loterie!
A mala som stastie, ze som bola vytiahnuta! Do letnej intersession, ktora zacinala v juli sa prihlasovalo tusim 23. maja (kazdemu dojde domov taka karticka s datumom a hodinou kedy sa moze prihlasit - robi sa to ako mnoho veci tu cez telefon - o tom nizsie) Mala som tak presne urcenu aj hodinu, no trosku som to zanedbala a ked som sa skusala prihlasit o par hodin neskor, uz boli VSETKY classy full (plne)! To som teda necakala. Ale moc som ani nebola sklamana, reku aspon si oddychnem od skoly v lete. Na jesenny semester, ktory zacina 3. septembra, som sa mohla prihlasit od 18. jula od 17:15 hod. Aby sa mi nestalo to co minule, tak uz od piatej som sedela pri telefone a vytacala skolu. Mysela som, ze ich o par dakych minut osidim, no su asi prefikanejsi, lebo o 17:12 hod mi este stale hovoril odkazovac, ze este sa nemozem prihlasit. No velke bolo moje prekvapenie, ked som sa o 17:16 dovolala a zisitla, ze classy kam som sa chcela prihlasit su uz full (plne). Dalo mi to nahradne moznosti, tak som si vybrala z nich. No chcela som chodit do skoly radsej doobeda a teraz mam poobednajsiu vyuku. No nevadi, asi mozem byt rada, ze vobec mam daco
K tomu telefonovaniu - tu sa naozaj skoro vsetko da robit takto cez telefon: platit ucty, vselikde sa nahlasit, objednat, zistovat neskutocne vela informacii... Vacsinou sa clovek musi prebojovat cez dost rozvetveny strom otazok na odkazovaci k tomu co prave chce (tieto cally su vacsinou zadarmo) A so zivym clovekom ani nehovori (teda ak vyslovene nechce) Aj s tou skolou - ked som sa prebojovala k polozke "zapisanie sa na classy", tak som tam natukala moje student ID, kody classov, ktore chcem, cislo credit karty na zaplatenie, jej expiraciu... atd. par info a bolo. Je to relativne jednoduche len treba sledovat co sa pytaju aby to clovek nepomotal (a neprihlasil sa na class z veteriny namiesto dejin umenia
Este k tym classom ake sa daju vybrat - pred kazdym semestrom su na "recepcii" (ci ako sa to vola) skoly take hrube brozury so vsetkymi informaciami ake classy sa otvaraju, kto co uci, kedy, kde.. a je tam ozaj co si clovek zmysli - klasicke predmety ako rozne matiky, biologia, chemia, filozofia, historia vselicoho, uctovnictvo, neskutocne vela jazykov, rozne hudobne classy, sociologia... ale aj rozne varenie, astronomia, fotografovanie, znakova rec, ci brusne tance, jazz, balet... A kazde ma este rozne delenie pod tym.
Tolko k vyuke. O materialnych moznostiach skoly radsej nebudem pisat, lebo by vam bolo smutno Skolicka pozostava s viacerych budov pod horami, je tak trosku do kopca, pekny park v strede, lavicky pod slnecnikmi, velka krasna kniznica, labaky... Vacsinou v triedch biele dlhe tabule (takze sa neprasi z kriedy - chudatka nase alergicke deti v skolach) Ach jo...
Este sa musim priznat k jednemu trapasu co som mala na noncredit classe. Pripravovali sme si rozne prezentacie a vacsinou kazdeho prva bola o krajine odkial pochadza (co bolo velmi zaujimave, lebo v triede sme mali zastupenych asi 11 statov: Chile, Rakusko, India, Armensko, Korea, Ekvador, Filipiny, Singapur, Bulharsko, Mexiko, Salvador a Slovensko Tak som si pripravila dake informacie o Slovensku, nasla doma par fotiek z Tatier. No zamerala som sa skor na geograficke pomery, prirodu, historiu. Politika nie je moj silny obor, tak ma velmi zaskocili otazky typu volby prezidenta, ako pracuje vlada, sudnictvo, co robia odbory a vselico o nich; vselico o vlade, Europska unia, nas vztah s Ruskom; co nasa krajina najviac vyvaza do zahranicia, percentualne zastupenie polit. stran a ich smerovanie... a podobne "dolezite" otazky. Ja viem, ze je to asi dolezite, no ja som to nemala casu sledovat ani doma popri uceni a teraz uz duplom neviem co sa tam doma deje (teda tusim idu dakedy na jesen volby, nie?) No, poviem Vam dobre som sa zapotila a koktala som ako na statniciach Ale fotky z Tatier som mala pekne
Druhy raz si radesj vyberiem temu na prezentaciu "plazy v Europe"
Este k tym spoluziakom. Je to ozaj velmi zaujimave pocuvat o ich kulture, dozvediet sa ich zivotne pribehy... Jedna spoluziacka z Indie (vola sa Mital) mi rozpravala o ich zvykoch na svadbe. Vacsinu podrobnosti som uz zabudla ale jedna vec ma dost oslovila: pocas obradu nevesta (vzdy v cervenobielom obleceni) so zenichom obchadzaju obolo ohna 5 krat. Prve 4 okruhy ide muz prvy na znak toho, ze je zodpovedny za rodinu (finnacne, duchovne... vedie rodinu) a posledny okruh ide zena prva a muz za nou za znak toho, ze chce zomriet prva (vdovy v Indii to maju velmi tazke) No, dost zvlastne... Zenicha casto vyberaju rodicia neveste. Rozvodovost je tam velmi nizka. Na prvy pohlad paradox, no je to v ich kulture.
Potom som tam mala jednu spoluziacku zo Syrie (vola sa Arsho - aj tie mena su zaujimave . Pred asi 3 mesiacmi sa jej narodila krasna dcerka (prve dieta),
tak som ju bola pozriet a vtdy mi dopodrobna rozpravala jej zivotny pribeh a ako sa zoznamila a zobrala s jej muzom. Verte - neverte, pocuvajte: Jej manzel je tiez zo Syrie, no uz dlhsiu dobu zil v USA. Ale kvoli rozdielnosti kultur medzi USA a Syriou si chcel zobrat dievca zo Syrie za zenu, tak ked pocitil, ze je cas sa ozenit siel do Syrie. Spiatocnu letenku mal o 22 dni. Jeho rodicia mu uz dopredu zorganizovali stretnutie s 5 nadejnymi buducimi nevestami. Prvy den sa stretol z prvou z nich. A zaroven aj poslednou. Na dalsi den boli velke zasnuby a o 20 dni svadba!!!!! On na druhy den po svadbe odisiel do USA pripravit buduci domcek pre nevestu - zariadil ho krasnym nabytkom... atd. Za rok prisla aj jeho manzelka s vybavenymi papiermi - teda ta moja kamoska Arsho. O niekolko mesiacov otehotnela a teraz maju krasnu dcerku Lucy. Zastavoval sa mi mozog - ake je to cudzie nasej kulture. Svadba po 21 dnoch od spoznania sa a rocne odlucenie. No u nich je vernost ozaj jedna z naj priorit a ju ani nenapadlo, ze by jej manzel mohol byt neverny alebo na nu v USA zabudnut ci co... Obaja vraj pocitili, ze to je ten/ta prava, tak sa zobrali. Vraj nebolo o com rozmyslat. Arsho je fakt velmi zlata a mudra, velmi mladunka. Moc toho nehovori, ale co povie je rozvazne, velmi mudre a pravdive. Vie vystihnut veci v ich podstate a nezaobera sa zbytocnostami na povrchu. Maju ozaj krasny vztah, velmi si vazia jeden druheho. Ale aj tak tomu nechapem
Uz davnejsie som mala spoluziacku Renatu z Brazilie - bola to taka vesela kopa a ked sme u nej boli den pred jej odletom domov na rozluckovej party, tak sme hrali jednu super hru co som z domu nepoznala (Tomi ano). Volalo sa to kriket, hralo sa to vonku na trave a takymi palicami si triafal do svojej gulky a kto prvy presiel trasu cez prekazky tak vyhral. Ja som bola vo dvojici s tou mojou spominanou milou ucitelkou, no kedze som to hrala prvy krat, tak sme skoncili neslavne Prve od zadu
Ked uz som pri uciteloch. Ked tu boli moji rodicia v maji, tak som s maminou bola na jednom garage sale a dali sme sa dako do reci s tym panom co stal pred domom a predaval svoje veci - od oblecenia, latok, hraciek, nabytku, tanierov... vselico. Vysvitlo z neho, ze je veduci katedry biologie na tej college kam ja chodim! To je teda sranda. A vobec sa nehanbil, ze predava takto "poulicne" svoj majetok a zaraba si. To je tu uplne ine ako doma. Tam by to ucitel (ci lekar ci dakto koho pozna vela ludi) isto nerobil, ved, "co ak ho niekto spozna"
Inac v skole byvalo veselo, bol to taky ozajstny studentsky zivot. Nie ako minuly rok ked som chodila na ESL s tymi sice zlatymi no vacsinou starsimi tetuskami sem k nam (to vacsinou maju len male budovy, prip. len par tried prenajatych v dakej inej budove - raz sme boli dokonca v skolke - no to bolo najkrajsie!! Dole pod nami na dvore boli roznofarebne deticky a ked mali daku akciu, karneval.. tak sme vsetci vysli na balkon a tlieskali sme im a oni boli z toho celi nateseni ze si ich obzera tolko dospelych Minuly rok som chodila teda aj peso ci na bycilki do skoly, no tento jarny semester som uz kombinaciou auto + autobus, lebo College je dost daleko.
Sem - tam sa v skole aj nieco udiadlo. V jeden z poslednych dni som vysla z labaku a vidim, ze vsetci stoja a kukaju hore. Reku, co sa deje? Kuknem aj ja a nad skolou kruzilo asi 10 helikopter. resp to nebolo priamo nad skolou ale tesne vedla. Asi sa tam cosi stalo a to boli helikoptery roznych televiznych stanic. Divila som sa ako to, ze sa nezrazia Sem - tam daki hasici, policajti... a ked som uz pri tych policajtoch - co sa mi stalo vcera (streda 21.8).
Bola som pri pocitaci ked tu zrazu pred domom nam zastalo policajtske auto. To nie je nic nezvycajne, tak som len kutikom oka vsimla, ze z neho vystupili dvaja policajti. No spozornela som ked jeden z nich vytiahol cosi ako velku zbran a namieril tym na prichadzajuce auto. Fiiiha... reku, dlho sme tu mali klud tusim... Vysla som von schovala sa za nase stromceky pred domom a cakala kovbojku. No hned mi bolo vsetko jasne, ked ten polocajt hovoril druhemu: "27, 29, 32... 35.... " merali takto rychlost aut Len ja som to este nikdy nevidela tak som sa dost divila a myslela som, ze maju daky samopal . Kedze mame ten novy digitalny fotak, tak fotime vsetko co sa hybe i nehybe a chcela som Tominovi ukazat aka "zbran" ma nastrasila, tak som vysla von a si ich odfotila. Neviem ci sa to smie a ci ma videli, no vzapati na to sa jeden z nich obratil na mna (to uz som nebola schovana a opytal sa ma na moju adresu. Trosku mi zamrel usmev na perach, lebo som sa zlakla, ze mi idu dat pokutu za to, ze si fotim policajtov pri vykone ich sluzby Nebola som si celkom ista, tak som radsej dala adresu nasich susedov
Ale hned vysvetlili, ze ju potrebuju na zapisanie stanoviska kde merali rychlost a ze pokutu nedostanem
O par dni neskor (26.8):
No, opat si sadam k tomuto nedopisanemu mailu a snad teraz ho uz dokoncim. K tomu merianiu rychlosti - asi vedia, preco tu merali. Totiz ako som dnes sla domov od doktora, tak pred nasim domom bola dost velka havarka. Nemohla som sa ani prepracovat pomedzi policajtske, hasicske auta k nam do dvora. Dve velmi zmanglovane auta, no ludi uz nikde, ani sanitky.. uz len hasici umyvali cestu a policajti usmernovali dopravu... Inac v tychto dnoch su tu opat velke horucavy. Nie sice az take ako boli pred 2 - 3 tyzdnami (to bolo aj 45°C v chladku, teraz je "len" 40°C - no aj to staci) a odzrkadluje sa to aj na doprave. Napr. v nedelu pocas 12 hodin zomrelo na cestach L.A. 7 ludi!! Velmi vela havariek.
My sme mali tiez jednu koliziu a zachranili nas ozaj len anjeli strazni. Sli sme neskoro vecer po dialnici a prechadzali sme z pruhu do pruhu, ked tu zrazu do toho isteho pruhu ako my preslo z opacnej strany tiez auto. No to sa prihnalo velkou rychlostou, takze sa to nedalo ani predvidat. Stretli sme sa teda v tom pruhu (kazdy v nom bol asi napoly) a prefrngol popri nas velmi tesne (cm!!) dalej! Skoro sme sa "suchli" v 130 km rychlosti... brr... On musel ist aspon 160 - 170 km/hod. Hned nam bolo jasne ze preco. Par sekund za nim sa takou istou rychlostou prihnalo hukajuce, blikajuce policajtske auto - ocividne ho nahanalo asi uz dlhsiu dobu a on sa im snazil uniknut. No, bola to velmi nebezpecna situacia, ale sli sme prave z modlitboveho stretnutia a citili sme specialnu ochranu zhora. Ten vodic bol ozaj nebezpecny. Ktovie co to bolo za zlocinca, ze tak prchal pred policajtmi. Zaludok sme mali uplne ako kamen kym sme dosli domov.
No, ale dost bolo "akcii"
Leto sme mali dost pekne, plne ale i oddychove. Ziaden velky vylet sme sice nepodnikli, ale ved my sme tu stale ako na dovolenke
V juli mal narodky Tomi (to som mu urobila taku "surprice party" u priatelov - on o nicom nevedel), ale to som tusim uz opisovala v minulom maili. Tomi ako jeden darcek dostal poukazku na dva bufetove stoly do jednej restauracii Shakey's (od jej majitela - nas kamarat z ruzencoveho stretka) Bufet znamena, ze si clovek moze nalozit kolko chce. To si teda piste, ze sme boli kazdy viackrat (mali male taniere pre nas Vnutri to mali zariadene na taky skoro europsky sposob, tak sme sa citili ako doma No a v auguste som mala narodky ja - grilovali sme v blizkom parku a mali sme zazracny cas
Jedna z mala kulturnych akcii, na ktorych sme v lete boli bol jeden koncert v najstarsej casti LA - v Pasadene. Na takom malom namesticku bol polozeny aj parket, tak sme si aj zatrsali. Dost netradicne - lebo muzika bola SWING (trosku mozno aj jazz, blues - ja sa v muzike moc nevyznam No bolo to velmi pekne - tancovali stari, mladi... okolo vsetko vysvietene, tepla, vonava noc...
Vlastne sme mali este jeden kulturny zazitok, resp. kulturny sok. Raz v podvecer sme sa boli prejst v blizkej ulicke, ked tu zrazu zacujeme nadherne huslove solo. Boli sme si isti, ze je to pustene CD a rozmyslali sme co je to za vaznu hudbu. Skoro nam oci vypadli z jamiek, ked sme podisli k domu odkial sa hudba ozyvala a na dvore stal asi 8 - 10 rocny korejsky chlapec a hral na husliach!!! Uplne perfektne! Maly virtuoz. Zastavili sme sa a pocuvali s otvorenymi ustami. Za par minut vysiel z domu este jeden chlapec - ocividne mladsi brat. No akosi nezvladol 3 schodiky pred dverami a skiepil sa na zem aj s jeho huslami v rukach. Vyzeralo to, ze padol na tie husle. Trosku sme sa pousmiali, ked vyhehla hned jeho mamina a ratovala najprv husle a z potom syna Ale asi prezili, lebo potom hrali s braskom duo a bolo veeelmi krasne. Ked o par rokov budeme vidiet v TV korejskeho super huslistu, tak si isto spomenim na tohto chlapca. Bolo to krasne ako sa ta ich hra niesla celou pokojnou dedinskou ulickou...
Este k tej kulture, ci pseudokulture : jedna slovenska kamratka robi vo
WARNER BROTHERS STUDIOS a zobrala ma tam na taku prehliadku studii. Bolo to velmi zaujimave vidiet kde co tocia (Nemocnica Chicago HOpe, serial Priatelia, rozne filmy...) Boli sme tam aj v muzeu, kde boli oblecenia, rekvizity z natacani (Clinton Eastwood, Robert Redford... atd). Po studiach sme chodili na takom malom autobusovom otvorenom vlaciku. Vacsinou bol zakaz fotenia, takze to mam vsetko len v hlave Mlada sprievodkyna ukazovala co sa kde natacalo, studiove ulicky... boli sme aj v studiu, kde sa natacaju tie serialy, kde sa obecenstvo smeje - ono tam naozaj sedi to obecenstvo (vzdy som si myslela, ze to maju ten smiech nahraty na paske). No take natacanie polhodinovej epizody trva aj 6 - 10 hodin, vstup do obecenstva je preto zadarmo, este Vam daju aj obed Pred sebou na podiu mate 3 - 4 otvorene miestnosti vedla seba, ktore vsak nemaju kolme steny, ale tak zuzujuce sa dozadu, co vytvara dojem, ze su dlhe a velke. Popred tie miestnosti chodi kamera na koleckach a herci maju na zemi miniaturne znacky, ze kedy maju kde stat aby ich chytila presne kamera. (inspektor Colombo vraj ma jedno oko sklenene a ma problem s videnim, preto si vzdy to zdrave oko zatienuje rukou - akoze silno rozmysla - aby uvidel tu svoju znacku na zemi a ked ju najde, tak si tam stane a tvari sa, ze ho prave napadla super myslienka No, hovorila nam kopec takychto pikosiek Napr. viete, z coho robia sneh?? Z pyre!!! V areali nemocnice (Chigago Hope) boli hore nad budovami take rurky, z ktorych "snezieva" Ono je to vraj dobre zo zaciatku, herci si mozu oblizat "sneh" z tvare, no po par dnoch to tam vraj velmi smrdi.... Bodaj by nie, ked sa clovek brodi v hnijucich zemiakoch A vraj dazd prifa
rbuju mliekom aby ho bolo na obrazovke lepsie vidno.... a ine srandicky...
Ale uz je neskora nocna hodina, dopisem to zajtra, ci pozajtra, ci....
Neviem ci som spominala, ze mame novy fotak (stary neposluchal casto). A kedze je to digitalny, Tomi foti ako digy, teda divy Doma, vonku, vsade. Nedavno sme boli pri oceane (na promenade bol super hltac ohnov a ludia si asi o mne museli mysliet, ze aka som ja Hollywoodska hviezda, ze ma tak foti Ale to nevedeli, ze on len skusa rozne nove funkcie na tom fotaku. Preto berte aj tu kopu mojich fotiek s rezervou Tomi sa uci co fotak dokaze
Co je teda nove v nasich fotoalbumoch: vo fotoalbume "od augusta do augusta" je v podlabume "navsteva rodicov" doplnene SAN DIEGO a potom podlabum MIX. No a vsetky fotky z digitalneho fotaku su v novovytvorenom stvrtom fotoalbume, ktory sa vola ako inac: " digitalny fotak". A v dalsich dnoch, tyzdnoch, tam budem pridavat uz len daky vyber z fotiek, lebo ich mame velmi vela. No treba ich najprv zmensit... atd. Tak keby ste sa zaciatkom skolskeho roka nudili , tak sa tam mrknite.
Uz som tu opat. Dnesne (4.9.) predsavzatie: dokoncit a poslat
Tak uz len telegraficky:
V parku nam tu vraj behaju pumy a kojoty...
Opat caste poziare z tepla. Cez den ked clovek vyjde von, tak to akokeby Ti niekto horucim fenom namieril 5 cm od tvare... Brrr...
Este mam jednu milu prihodu do zbierky "my zrucne zeny", resp. "my zrucni muzi" Pred par dnami vecer pred modlitbou Tomi zapaloval sviecku, resp. treti knot na takej vacsej co mame. No ten knot uz bol dost maly a nizko... no proste sa mi zdalo, ze uz sa nebude dat asi zapalit. Tomi vyskusal asi 2 - 3 zapalky, no nedarilo sa. Tak som mu vravela, ze ved nevadi, budeme mat len dva knoty horiace. Na co Tomi reagoval slovami: "este tuto poslednu zapalku..." Zapalit sa mu ju sice podarilo, no zaroven so srknutim horiaca zapalka preletela velkym oblukom cez stol a pristala na mojej hrudi. V prekvapeni a panike som si ju rychlo chcela zhodit rukou, no ako som zistila chlpky na ruke su tiez horiaci material Ale aspon sa mi ju podarilo zahasit Takze mame dalsiu "pripovidku" do nasho slovnika: "este tuto poslednu" Chudakovi Tominovi to bolo tak luto akokeby mi prinajlepsom obhorel pol ruky
Este v skratke minuly predlzeny vikend:
V sobotu sme boli na jednej velkej katolickej konferencii (asi 10 000 ludi, mozno viac ). Bolo to velmi pekne, silne, poucne - boli tam rozne prednasky. Jedna vyborna o manzelstve - mal to manzelsky par a co sa nam tam asi najviac pacilo, resp. co asi nikdy nezabudneme bol jeden citat: "Do you want to be always right or to be married?" ("Chces mat vzdy pravdu alebo byt zenaty/vydata? Dost pravdive, ze? Cele to bolo popretkavane chvalami... vecer omsa za uzdravenie s vyse 60 knazmi, hlavny celebrant bol charizmatik z New Yorku...
V pondelok tu bol statny sviatok, tak sme mali volno. Pred asi 3 tyzdnami tu bola pravidelna mesacna ceska omsa s vynikajucim otcom biskupom Esterkom (mimochodom prave birmoval dvoch asi 18 rocnych dlhovlasych bratov dvojicky, ktori si vybrali ako birmovne mena Cyril a Metod) Po omsi sme sa spoznali s jednym mladym parom a pozvali nas na tento den na navstevu. On je Cech (Jozef), ona Korejka (Kim) a spoznali sa ked studovali 5 rokov hudbu v Kyjeve. Su VELMi hudobne nadani. Doma maju dve vzacne piana, ona dava sukromne hodiny na piane, je ozaj velmi sikovna. Aj nam hrala cosi. Mala tu uz aj koncert. Obaja su katolici a velmi zlati. Hovoria spolu anglicky, rusky, trosku cesky, malilinko korejsky... Urobili nam kralovsku veceru so vselijakym atraktivnym netradicnym jedlom. Mne najviac chutili susene morske riasy - vyzeralo to ako rucne robeny papier A4 formatu, bolo to tmavozelene, slane, strihalo sa to noznickami.... jedlo sa to ako nase zemiakove chipsy, len to bolo ovela jemnejsie, tensie, a chut teda bola uplne ina. Neviem ju k nicomu prirovnat. A je to aj velmi zdrave, kopec jodu... Tomi si dal aj sushi (surovu rybu - brrrr) Potom pomohol Jozefovi aj nieco s pocitacom, my baby sme sa dobre porozpravali - Kim je velmi vzacna osoba. Hovorila ako sa zmenil jej zivot a nazory po tom ako studovala na Ukrajine a videla tu biedu ale dobrych ludi... je velmi inteligentna, skromna, optimisticka, citliva... Som velmi stastna, ze sme ich spoznali.
Domov sme zase dosli tesne po polnoci a ako sme sa domodlili novenu k sv. Gerardovi, tak zrazu - verte, neverte - sme tu doma zazili prve ZEMETRASENIE!!!
Nebojte sa, dom stoji Bola to len chvilka - akoby sa dom pohupal
na morskej vlne, akoby ho niekto na chvilu dal nabok a potom nazad...
Hore cosi zarincalo Pozreli sme na seba a mysleli na to iste. Nohy
som mala ako zdrevenele, asi by som ani nevladala vybehnut von No
nastastie to bol jediny otras a potom bol uz klud. No stale som bola v
takom napati a cakala, ci sa to nerozbehne. Tomi napravil obrazky na
stenach a sli sme spat Hned sme v modlitbe podakovali, ze sme
prezili nase prve zemetrasenie - teda uz par bolo ako viete, ale to
sme nikdy neboli doma. Bol to taky vzrusujuci pocit, no asi by som
teda isto nechcela zazit normalne velke zemetrasenie.. Brrr...
Neviem ci som vam spominala zivotny pribeh jednej pani tu. Je zo slovenska, no zije tu uz asi 40 - 50 rokov. Pred necelym rokom jej zomrel manzel (divny, tvrdy clovek, trosku blazon). Mali jedneho syna, ktory sa odstahoval kvoli otcovi prec z domu den po svojich 18 narodeninach a odvtedy prerusil kontakt s nimi. Ona pred par mesiacmi dostala mozgovu porazku, pri ktorej stratila uplne anglictinu. zrazu zacala hovorit len po slovensky, aj to velmi tazko.
No a bol to velky sok pre staru babicku, ked sa zrazu ocitla vo svete, kde jej nikto nerozumie a nevedela ist ani do banky, na postu, do obchodu... hovori na ludi po slovensky a nevie pochopit, ze jej oni nerozumeju. Neplatila si preto ani dlho ucty, a tak jej odstavili vodu, teraz jej chcu odstavit aj plyn... Nastasie sa jej chopili jej susedia, ktorych zase my trosku pozname z kostola (teda len z videnia). Oni sa modlili za daku pomoc - dakych slovakov, ktori by im prekladali (Slovakov je tu velmi malo), no a potom raz "nahodou" (zazrakom) zistili, ze my sme Slovaci. Tak im idem opat prekladat - dnes ideme s tetuskou do banky. Ma velmi zanedbany velky dom, zahradu, ona je tiez... Ked som tam bola pred tyzdnom s tym panom susedom vysvitlo z nej, ze dva dni nic nejedla - vodicak nema a teda nemala ist ako do obchodu, nema doma ani dolar, nemala uz silu ani aby si otvorila konzervu. Este teda pred par mesiacmi bola pri sile a chodila do obchodu peso - co si neviem predstavit. Byva totiz na veeeelkom kopci a cesta do ochodu peso jej trvala 2 - 3 hodiny a potom nazad este dlhsie do kopca s tym tazkym nakupom..... No ma velmi zdravy koren, silna zena to byvala, teraz ma asi 70 - 80 rokov a behom poslednych par tyzdnov velmi zoslabla, ochabla, uz je len doma. Nema ani telefon, radio, TV, postu si nevybera zo schranky, nikoho tu nema, resp. ta jazykova bariera jej nedovoli komunikovat.... No plakala od radosti, ze jej niekto rozumie po slovensky. Stiskala mi ruku a nechcela ma pustit domov Zalostny pohlad.... Tak som im prekaldala, ze co potrebuje kupit (bola velmi nenarocna: chlebik, mliecko, toaletny papier.... ) Velmi mi jej bolo luto. Budem sa tam snazit chodit castejsie. No, uz musim koncit, nech ma necakaju - uz ju vidim ako sa bude tesit a jej nebickovo modre stare ocka jej budu ziarit. Zoberiem jej asi trosku segedinskeho gulasu co som vcera varila. Nech jej pripomenie domov...
Casto myslime na ludi v Europe postihnutych povodnami (stupajucu hladinu Dunaja som s napatim sledovala ozaj kazdu hodinu Cechy sa asi budu dlho spamatavat z takej katastrofy...
Inac zajtra mi zacina skola, tak uvidime co nove prinesie... Ozaj, pozrite si v minulom liste to ako buraju ten dom; uz sme tam doplnili tu fotku.
A to uz je ozaj vsetko i ked este mi hlavou prelieta vselico
Dufam, ze sa mate dobre aspon ako si zasluzite, cerpate z poslednych letnych dni energiu, optimizmus, radost...
Jesen sa nam asi bude niest v znameni navstev zo Slovenska, tak sa uz velmi tesime. Pride nas snad pozriet Tominova zlata sestra, ktora bude pracovne 3 mesiace na vychodnom pobrezi. A potom moja sestra a brasko, ktori teraz brigaduju tiez na vychodnom pobrezi v olympijskom LAKE PLACID. Hura!
Ale uz ozaj koncim, utekaaaaam...
Drzte sa vsetci, rodzinko telesna i duchovna, studentici moji mili, kamosky, znami... ved vy viete...
Za celu nasu rodinku zdravi
