tak uspesne sme vcera zvladli kolaudacnu welcome
party. Napocitali sme 27 ludi z firmy - v nasom
jednoizbovom byte. Tak si viete predstavit aky musi
byt velky. Nastasie sa ludia tosku striedali, no aj
tak najvyssi stav bol okolo 20 ludi. Urobila som im
slovensky vianocny majonezovy salat, napiekla par
plechov slovenskych osuchov ( cibulovych,
jabkovych...)
Bolo to dost problematicke, lebo tu nemam ani dosku na pecenie, ani valcek na cesto ani este nic. No experimentovala som... Namiesto smotany jogurt.. atd. Dopadlo to celkom dobre, bolo veselo. Sedeli sme sice na zemi, jedli s umelohmotnymi lyzickami, taniermi, poharmi, no fajn sme si pokecali. Vraj sa to tu patri take robit na privitanie, tak sme ako pravi americania.... Ale sme radi, ze je za tym.
Dnes na omsi vravel knaz o tom ako za komunizmu museli ludia v Ceskoslovensku bojovat za svoju vieru, isli do vezenia, prisli o robotu... atd. Bolo to take zvlastne tu pocut o Slovensku, ked vacsina ludi v kostole podla mna nevedela ani kde je Slovensko. Ale citila sme sa ako doma.
Este som vam chcela napisat, ze ake su tu ulice. My byvame na Pennsylvanii, ktora prechadza do Honolulu, cestou do roboty ideme cez ulicu New York, krizujeme Boston a kopec inych miest a tak mozes behom par minut pobehat vlastne cely svet. Ale je to lahko zapamatatelne.
Co este, je tu stale zima, prsi, hmla... Ale vsetci hovoria, ze si to mame uzit, lebo je to neobvykle a od polovice marca do oktobra tu vraj vobec neprsi !!! Uz sa na to tesim. Kurenie doma "veskere zadne", som dost chora... Nemam sice vysoku horucku, no poznate ten pocit, ked sa vam cosi rinie z oci, nosa... a nejde to zastavit...
Tak koncim, idem sa konecne liecit "domov ". Este to teda nie je domov, no uz mame chladnicku ( ako som uz tusim pisala) Inac nic nove.
Zdravime cele Slovensko.
Uz nam chybate.
Kazdy osobitne.
Len sa to neda osobitne napisat.
Drzte sa