Prosim o prepacenie, no vcera som sa nedostala k hromadnemu mailu.
Co tu mame nove? Poziare, zaplavy, vrazdy.. "veselo" pokracuju.
Jedine, co je potesujuce je, ze dnes svieti nadherne
slnko a ma cely tyzden, takze snad sa to ukludni,
rieky sa vratia do svojich koryt ( korytov ? korytnic,
korytnaciek..). Mame jednu potesujucu spravu - kupili
sme pocitac, no nejde rozbehnut, dnes pojde Tomi nieco
reklamovat - tusim floppy disk? ja sa v tom nevyznam.
Takze vyzera to tak, ze o par dni uz budem moct
mailovat z domu a kazdy den a to sa ma uz potom vobec
nezbavite a zaplnim vam celu schranku a vyhram prve
miesto v mime (porazim aj Vlada), lebo uz som zdrava
a casu tu budem mat naozaj dost. Este si na to neviem
zvyknut, ze vecer nemusim opravovat pisomky... Je to
take zvlastne, aj mi to zacne chybat. Zacnem sa pomaly
obzerat po nejakom studiu anglictiny...
Vcera sme boli s priatelmi v jednom muzeu - ja nie som sice moc umelecky zalozeny clovek, no znamy Rembrandtov autoportret, Rafaelova Madona a ine obrazy od Renoira, Vincenta van Gogha, Picasa (teda ten az tak nie) a kopec inych znamych autorov na mna naozaj zaposobili. Niektori jednotlivci by ich vedeli ocenit este viac. Ale co ma najviac soklo bol pocet navstevnikov - Nemyslela som si, ze Americania su tak kulturni a umelecky zalozeni. Bolo mi to podozrive hned na parkovisku, ktore bolo uplne plne a nejaky spravca sa nam ospravedlnil, ze parkovisko pre muzeum je plne a dal nam mapku s najblizsimi parkoviskami. Velmi mudre a slusne. Tak sme nakoniec zaparkovali asi na piatom poschodi garaze - odkial bol pekny vyhlad na LA. Chcela som napisat na cele LA, no to by ani zdaleka nebola pravda. No a vnutri (mastne vstupne) bolo ako v uli - ludia tam chodili, sedeli, pisali, odkreslovali obrazy... no pomaly sme sa museli k obrazom predierat ako v bratislavskom Tescu... Ale stalo to za to. A mali tam aj pekny park. Zase som si ako prirodopisarka skoro ani nepipla, no bolo zaujimave vidiet rastliny, ktore doma kupujeme ako izbove, tak tu su volne v prirode a mnohe som prvy raz videla kvitnut. Napr boli tam aj tie "anjelske truby", co su vzdy v casopise Starkl, rozne kaktusy a zaujimave stromy. A v nasom dvore som si vcera vsimla kvitnut freziu - mamo vies, Tvoja oblubena, co tak neskutocne krasne vonia... Este co sa tyka toho dvora - to ze kazdy tyzden chodia zahradnici kosit travnik a upravit dvor, to som si uz vsimla, no dnes som prvykrat videla ako strieka zavlazovanie na travniku a okolo. Ono to strieka kazde rano o siedmej bez ohladu na to, ci je sucho alebo ci prsi... No vacsinou o takom case este spim (ano, dobre citate - hanba mi...), no dnes sme isli skoro rano do roboty napisat vam tento mailik. Zavlazovanie tu maju naozaj dobre vymyslene kvoli suchu, trubky su vsade v zemi a len sem tam je dierka a take do strieka. Take nenapadne... To by bolo vsetko k zahradke. Pomaly nam dozrieva citronovnik. Chodim ho kontrolovat...
Co sa tyka soferovania - soferujem uz dost, no musi byt pri mne Tomi, inac nesmiem. Asi 21. 3. stredu budem mat skusku - jazdu. Nebol skor volny termin. Predvcerom nam dosla "SPZ" - bolo to take srandovne, ze postou nam dosli dve plechove velke znacky - uz ich mame aj na aute (tusim California 4PTP625). Na Slovensku by si clovek pre ne musel ist sam osobne. Naozaj tu setria cas a ludi. Vela veci sa da vybavit cez telefon, Internet... Aj na ten vodicak so robis apointment cez Internet. Vcera sme isli aj po freeway - je to naozaj zazitok (ja som nesoferovala). No uz sme na to dosli, preco sa nam to zda take hrozne a clovek ma z toho podvedomy strach. Najma pre to, ze je tam vela prudov vedla seba, takze z obidvoch stran popri tebe idu rychlo auta a to je nezvyk pre nas - predbiehat aj sprava a idu hodne a tesno za sebou. Preto ked je tam nejaka zrazka, tak su to neni len dve auta, ale desiatky aut, lebo to sa neda ubrzdit. A byvaju casto. No druha vec je, ze je tam velmi nekvalitna cesta s takych betonovych platni a na tych spojoch (kazdych par metrov) to strasne hrkoce, takze je to velmi hlucne tra-ta-ta-tra-ta-ta... Ideme sice len 120 - 130 km/hod, no clovek ma z toho pocit, ze ideme aspon dvestovkou... Normalne cesty su dost siroke, no pruhy na dialnici sa mi zdaju uzsie ako u nas. Opat sa stalo to, co som vam uz tusim minule pisala - jedno zo zakladnych pravidiel pri jazde na dialnici je, ze pri poruche clovek nesmie vychadzat z auta (je to aj otazka v testoch), lebo po oboch stranach ficia rychlo auta a je to nebezpecne. A prave teraz pred par dnami jedna zena dostala defekt a bola si v druhom, alebo v tretom pruhu , zavolala telefonom o pomoc, no po par minutach asi stratila trpezlivost a vysla z auta a doplatila na to zivotom. Je to naozaj hrozne. Takze mam fakt strach z tych dialnic a neviem, ci sa na ne niekedy odvazim. Ked je clovek v lavom pruhu a potrebuje vyjst z dialnice, ma co robit aky sa prebojoval cez vsetky tie pruhy az k pravemu a odbocil...
No tolko o doprave v podani zeny. Teraz musim koncit, lebo budu tu mat cela firma dake jednanie a este predtym ma Tomino musi odviezt domov, no verim, ze sa coskoro ozvem z domaceho pocitaca a konecne odpoviem osobne na vsetky tie maily, ktore prisli tento tyzden. Vdaka Mirka M, Datelky, Terka K, Mila K, Anicka, Vlado D, Helenka K. Veronika, rodicia - 4 krat a vsetci ostatni. Do skoreha mailovania. Skolakom som poslala zvlast mail na povzbudenie k zajtrajsim prijimackam, no takto este raz - drzim palce a ostatne viete, tak im to ukazte, kto je sv. Ursula...
vas verny spravodajca zo sunny california (teraz naozaj)