a to som si myslela, ze uz hromadne maily nebudem pisat... No vcera sme mali taky zazitok, ze mi to neda o tom viac vsetkym nenapisat.. Asi toho bude viac, takze kto ste prave v robote a mate frmoly, tak si to radsej nechajte na nejaku kludnejsiu chvilu...
Takze vcera - v sobotu - sme podnikli nas prvy
velkovylet. Navsivili sme JOSHUA TREE NATIONAL PARK.
Zacina sa asi nieco vyse 200 km vychodne od
nas (zapadne by sa to ani nedalo 
) a je velky asi 130
krat 40 km, takze sme vedeli, ze potrebujeme vela casu
aby sme sa tam dostali a stihli toho co najviac
vidiet... Odporuca sa tam ist na viac ako jeden den,
to nemame stan, spacaky...atd. vybavenie na
prenocovanie a okrem toho dnes - nedela - ideme na nas
prvy koncert (renesancna hudba) a listky mamte uz
asi mesiac kupene....
Takze spat k vyletu. Budik sme mali povodne, na 4.30
hod, no kedze ja som den dopredu nemohla od nervozity,
strachu, tesenia sa... zaspat do 2 hod. rannej, tak
sme vstavanie o pol hodinu posunuli. Nakolko sme si
vsetko pripravili den dopredu o pol siestej sme so
svitanim vyrazili na dialnicu... Vyzbrojeni asi 15
litrami vody... (Ved to je pust..). Pre Tomina bol
zazitok hned rano - ist po tej freeway. Nastastie
neboli este plne cesty, no aj tak bol zazitok ist
pomedzi x prudov aut. Miestami ich bolo aj 6- 8 v
jednom smere, no obvykle "len" 5. Na mensich
dialniciach len 4. Najhorsie bolo, ked vyslo slnko a
kedze sme sli presne na vychod svietilo presne do oci.
Cestovanie na dialniciach som uz spominala, su tam
dost uzke pruhy, preto aj ked sa chodi asi takou
rychlostou ako u nas (70 - 80 mil za hodinu, okolo 110
-120 km za hod) a cesty su tam pevne, betonove,
hlucne, clovek ma pocit, ze ide velmi rychlo. A musi
sledovat cestu, kedy ma vyjst z dialnice a
prepracovat sa az k pravemu pruhu.. Nam sa to na prvy
krat samozrejme nepodarilo, no nakolko su tam vystupy
z dialnice kazdu chvilu, tak sme si neurobili az taku
velku obchadzku.. Cestou nazad sme zazili aj
chvilkovu zapchu (myslim tu dopravnu ). Bolo to
velmi vzrusujuce vidiet ako sme sucastou pomaly sa
vlecucej cernenej sirokej husenice, ktora sa potme
plizi hore, dole, doprava, dolava (dialnice tam maju
aj dost ostre zakruty, na rozdiel od nasich rovnych).
Oproti sa plizila podobna biela husenicka...
No tolko o doprave.. Uz ste isto zvedavi na prirodu v parku.. Takze vas nebudem natahovat a ked ste sa prepracovali a docitali nudnym citanim az sem, tak teraz to zacne. No bojim sa, ze slova ani zdaleka nedokazu vypovedat krasu uvideneho. Urobili sme aj dost fotiek, cez tyzden ich dame vyvolat a dame si ich do nasho fotoalbumu na internete, takze potom to budete moct aj vidiet a bude to uplne ine ako citat. No nazivo je nazivo. Zatial sme tam dali asi 5 oscanovanych pohladnic, aby ste si to aspon vedeli predstavit.
Takze k veci.
JOSHUA TREE NATIONAL PARK sa teda nachadza na vychod
od Los Angeles a stretavaju sa v nom dve puste, ktore
maju odlisny raz. Na zapade je MOJAVE desert (pust),
hornatejsia, pre ktoru su typicke tie Joshua tree,
podla ktorych sa aj cely park vola. Su to take akoby
krizence stromov s palmami - na koncoch konarov maju
take akoby male palmicky.. to je taky laicky vyklad,
radsej si to pozrite v tom albume...) .Krajina je
pusta, samozrejme bez travy, len take kriky,
kaktusy... Bolo tam mnoho oblasti s typickou
strukturou - skalnata cast s oblymi obrovskymi
balvanmi, na ktorych kopec mladych horolezcov skusali
svoje sily...Z jedneho vyhliadkoveho kopca (asi 1500
m.n.m., no dalo sa tam vyjst autom) sme dokonca videli
horizont hor v Mexiku. No len matne, nejasne.. Ved raz
sa aj tam pojdeme pozriet... Druha pust COLORADO bola
rovinatejsia, bolo tam ine rastlinstvo, ine kriky,
viac kaktusov, aj take vysoke tzv. Ocotillo (vid
fotoalbum) a co bolo zaujimave, videli sme ako kvitne
pust. Aj tie samotne kvety boli zvlasne, netradicne,
no viac zaposobilo to, ze su v takej pustej krajine a
niektore kvietky vyrastali doslova z piesku (resp. to
bol taky malilinkaty strk). A nemali ani listy, len
sytozlte kvety na 20 cm tenulilinkych stopkach a
pomedzi to ruzove prizemne kvety.. No bolo to
nadherne. Zaplava krasnych jasnych farieb (asi preto,
ze tolko prsalo).... uvidite na fotkach. No vacsina
kaktusov este nekvitla, mali puky a vyzera to, ze za 2
- 3 tyzdne budu kvitnut, To este len bude parada. No
nevieme, ci sa tam dostaneme len preto, aby sme si
pozreli more zakvitnutych kaktusov... No vraj to stoji
za to.
Co sa tyka fauny - stretli sme asi 30 jastericiek (roznofarebnych), videli kolibriky, take zvlastne dlhouche zajace a inu "chrobac"... No z coho sme boli cely paf, bol kojot. Isli sme autom a zrazu vkracal na cestu a s takou typicky sklonenou hlavou si nas obzeral... Stupila som na brzdu (inac musim sa pochvalit, ze v celom parku som soferovala ja, aby si Tomi oddychol a mohol obdivovat prirodu) a zirala vyjavena ze az. Nikdy som nevidela kojota na vlastne oci vo volnej prirode 2 metre od nas... No slubovane tarantuly sme nevideli... Skoda. Alebo nastastie ? Po celom parku sa chodilo autom a kazdu chvilu boli na ceste take rozsirene miesta, kde auta mohli zastat a vyjst a obdivovat prirodu... Takze kde sme videli stat viac aut, tam sme zastali a isli pozriet, co to ludia obdivuju.. Daco zaujimave isto zakvitlo...
Najnavstevovanejsi mesiac je totiz marec a april, prave kvoli tej zakvitnutej flore. Na par miestach sme isli aj na dlhsi cas von. Boli tam rozne naucne chodniky s popisovymi tabulami. Vzdy bolo na zaciatku napisane, aky je ten chodnik dlhy a takych 1 milovych sme si urobili zopar. Co sa mi pacilo - vzdy to boli take obluky, takze si sa nemusel vracat rovnakou cestou ako si prisiel.. Ja som den predtym studovala na internete stranku o tom parku a mala som pripravene, ze kade pojdeme, co chceme vidiet.. Lebo vseko sa nedalo stihnut.
Na viacerych miestach boli kempy, no tam, kde bolo povolene robit ohen (na takych peknych ohniskach), clovek si aj drevo musel doniest z domu... Asi na najkrajsom mieste sa nam vybila baterka vo fotaku, no Vanekova nic nenechala na nahodu a mali sme samozrejme nahradnu... "Trosku" sme sa pripiekli, bez klimatizacie v aute by to bolo nemozne... Bola tam aj taka kaktusova zahrada - clovek sa opatrne prechadzal po vyznacenom chodniku pomedzi kaktusy (aj vysoke).. No Tomi nebol dost opatrny a skoncil so "zopar" pichliacmi pekne ako vojaciky zapichnutymi v nohaviciach. Posledny si vyberal este doma po osprchovani...
Boli tam aj take niekolkodesiatok metrov vysoke
nadherne oble balvany (niektore biele, niektore do
cervena...) a ako som uz spominala, skoro kazdy si
obsadila nejaka partia chalanov a liezli na nich. Boli
samozrejme isteni lanom, ale aj tak sa na nich tazko
pozeralo.. To by bolo nieco pre Teba, Adka....
A bolo tam aj vselico ine, krasne... Neda sa to ani
opisat. Obklopeni horami, zvlastnym rastlinstvom, plni
Slnka..... Sediac na vrchole jednej obrovskej skaly
sme si zaspominali na vsetkych Vas tam daleko...
Uz teraz sa tesime na fotky a dalsi vylet. Buducu sobotu by sme chceli ist konecne pozriet ocean do Santa Moniky. Pojdeme teda cez Beverly Hills, Hollywood... Ozaj, dnes davaju Oscarov a pred par dnami (asi 4) ked stavali tribunu, tak sa im to celo zrutilo a boli zraneni 5 robotnici. Ukazovali to v TV. a v piatok bol zase priamy prenos z helikoptery ako policajti nahanali zase nejakeho vraha. Bolo to napinave, nebezpecne, no nakoniec ho dostali. Je to take strach nahanajuce, ked si uvedomim, ze to nie je film, ale sa to deje v tomto meste.. Ale zase na druhej strane LA je take velke, ze skoro polovicu vcerajsej cesty sme isli len po LA_ asi 1,5 hodiny po dialnici 110 km/h. Take zvlastne. Doma, ked sme sa od niekial vracali domov, tak ked uz sme boli v Blave, bolo to uz len par minut domov.... Tu teda nie...
Tento tyzden bola dalsia strielacka v skole. Nastastie nie smrtelna ako ten minuly. Ale bolo asi 10 zranenych. To maju tie decka z telky a pocitacovych hier.. Vidia same zbrane, maju tri zivoty... A tu je legalne mat zbran, takze je lahke zobrat ju ocinovi a doniest do skoly a vybavovat si ucty rucne - strucne. Hrozne. Decka su zastrasovane telefonatmi a boja sa ist do skoly...
No tento tyzden bola jedna "top story" - ucitelka, ktora asi uz stratila nervy zalepila asi 7 rocnemu hyperaktivnemu dievcatku usta lepiacou paskou (na hodine). No davali to ako prvu spravu v spravach a ucitelku daju pred sud... No nie je lahke byt ucitelom a mat vzdy pevne nervy.. Este, ze som odisla skor, nez takto praskli nervy mne. Teda aj praskli, no nikomu som nezalepovala usta paskou....
Co mame este nove? Uz ani nic, len som za tento mesiac vyhanala z domu asi 10 pavukov ! Toto su take zahradne domceky, ze hocikdake si vpochoduju dovnutra..Brrrr....
Mozno niektori viete, ze v Kalifornii je uz niekolko rokov nedostatok elektrickej energie. A doslo to az tak daleko, ze tento tyzden boli viacere vypadky elektriny vo viacerych dolozitych castiach LA. Prvykrat to bolo vyse dvoch hodin - skore rano - a nastal totalny chaos: obchody museli zavriet, banky, vsetko... semafory nefungovali, na mnohych krizovatkach boli policajti, no nie vsade a na tych krizovatkach sa riadili tym nemoznym pravidlom, co som uz spominala - tzv. "4 way stop" - proste, ze vsetci musia zastat na stop ciare a z ktorej strany tam zastal prvy, tak ten prvy isiel. A takto sa to po jednom aute posuvalo, no najhorsie bolo, ked v jednom smere bolo viac ako jeden pruh...No totalny chaos, vodici sa museli riadit asi aj zakladmi slusnosti... dlhe sory aut, kopec havariek.... No veselo. Potom sa to stalo cez tyzden este par krat, no nie tak na dlho. Teraz tu rozpitvavaju situaciu zo vsetkych stran, vyhlady do buducna... a tesia sa, ked cely den je elektrina v celom meste. (v noci boli totalne tmave ulice...) . Ten nedostatok elektriny som nevedela pochopit, ked sme cestou do toho narodneho parku videli veternu elektraren... Najprv sme videli par prvych vysokych veternych mlynov, potom desiatky, potom stovky a nekonecne plane veternych mlynov. Neodvazujem sa odhadnut ten pocet. (Tomi mi tu prave hovori, ze to boli tisice...) Bolo to take nadherne ako sa tocili a v pozadi vysokanske hory.
Dnes poobede sme boli na tom koncerte renesancnej hudby - bolo to krasne (Veronika P., Ty by si to vedela ocenit - mne mena Vittoria, Palestrina, Lasso, Hessler, Hurd... nic nehovorili). Par pesniciek spieval s dospelakmi aj detsky zbor... Najvacsia sranda bola, ked si nastupili slusne obleceni 30 - 50 rocni spevaci a ako dirigent prisiel mlady chalanisko s nagelovanymi vlasami... Vyzeral na 16, no mohol mat tak okolo 20 rokov. Ale bol super. Potom sme si vysli na taky kopcek blizko nas a zistili sme, ze sme naozaj zo vsetkych stran obkoleseni horami. No a tie domy - VILY - no ani nejdem hovorit. Kazdy ma bazen (velky), nadhernu zahradu... Pred tromi tyzdnami som videla v jednom dvore taku hriadku a nieco male odtial klicilo. Tak som sa potesila, ze aspon niekto je tu tak domacky zalozeny a pestuje domacu cibulku (predsa je to ine ako z obchodu..).No velke bolo moje prekvapenie, ked som teraz zistila, ze ta cibula nadherne kvitne na zlto, oranzovo... No proste to bolo cosi ako narcisy, ci tulipany... A ze prirodopisarka....Ha - ha -ha. Papali sme uz aj salat z kaktusov - konkretne z toho obrovskeho, pri ktorom sedime na tej fotke vo fotoalbume.
A este som chcela povedat, ze knaz vzdy na konci sv. omse hovori nejaky vtip. Ak ho pochopime, tak je fajn, ak nie, tak sa smejeme, ked vsetci ostatni. A este sa mi paci, ze po omsi stoji pri dverach a kazdemu pri odchode poda ruku, prip. aj prehodi slovko.
Vecer sme boli dat vyvolat fotky z vyletu a kupili sme aj stol pod pocitac, tak uz nebudem musiet pri pisani sediet na koberci. (Chrbtica sa uz hnevala....). Bolo to v takej malej krabicke, tak to tu Tomi vedla mna sklada. Ma to kopec vselijakych policiek..Snad sa mu to podari spravne poskladat a nebudem musiet pisat postojacky... No museli sme si ist pozicat od suseda srobovaky a kladivo. Taketo instrumenty sa totiz este v nasej domacnosti nenachadzaju a zabudli sme kupit. No to je uz naozaj vsetko. Kto sa dostal v citani az sem, tak mu gratulujem.
Lucim sa, prajem pekny tyzden, ci uz doma pri detoch, v robote, v skole (za obidvoma stranami katedry) a vsade kde budete.
Ahojte a ak budete mat casu, skuste sa v stedu alebo vo stvrtok pozriet na ten nas fotoalbum. To uz by to tam mohlo byt.
Prave pozeram jednym ockom to odovzdavanie Oscarov a je to sranda, ze je to tu za rohom... A nezabudnite, ze slnko v dusi mozte mat aj ked v Blave prsi...
Spravodajstvo konci