Dovolte mi, prvykrat na tomto mediu, napisat par riadkov o tom, ako na mna
(teda na Martinu Ballovu) USA zaposobili.
Nebudem opisovat, ak dovolite, trasu a cestovanie (to uz zhrnula Monika , odkazujem teda na jej mail), sustredim sa skor na moje(nase) zazitky a pocity z cesty po krajine, v ktorej sa da lyzovat i slnit sa a opalovat, surfovat i robit vysokohorske tury. To je Kalifornia... Volaju ju aj Sunny(slnecna) California alebo Golden state (Zlaty stat) .
Dakujem(e) za tu uzasnu moznost navstivit americky kontinent... Myslim, ze to co sme pred, pocas, ako aj na samotnej navsteve zazili, sa neda pretransformovat do slov. Niekedy slova proste nestacia... Okrem toho, ze sme videli USA- Kaliforniu na vlastne oci, mali sme moznost urobit si aj obraz o tom, ako sa zmenil ich zivot po 11. septembri. A asi tak, ako sa neda uchopit piesok do prstov, a cim viac sa ho clovek snazi zachranit, tym viac ho rozsypa, z riadkov tlace, sledovania rozhlasu, sprav, ci CNN sa neda urobit obraz (resp. len velmi , velmi chaby), ako to v skutocnosti je...
1. "ZAZRACNI SKRIATKOVIA"
- boli vzdy prave tam, kde sme ich najviac potrebovali. Objavovali sa ako huby po dazdi a carovne mizli, ked sa clovek otocil a chcel im este raz zamavat... Vzdy nam ukazali smer, spytali sa, ci sme O. K., ci nieco nepotrebujeme... Snad nikdy nezabudneme na "zazracneho" uja z campu, ktory nam prepozical (flasu becherovky som mu fakt nanutila, lebo ani tu nechcel) miesto na prenocovanie v campe (ked bol uplne rezervovany), na pana z golfoveho ihriska, ktory nam BEZ VAHANIA dal svoje meno a telefonne cislo a v pripade, ze nenajdeme najblizsi camp nas aj so zenou ocakava v dome . (Tesili sme sa na haciendu. Ach, skoda, ze sme nasli ten camp!!!). Nikdy nezabudneme na rangera (obdoba nasej policie), ktory nas upozornil na zapnute svetlo v aute (mohla sa nam vraj vybit baterka), na sofera, ktory nam signalizoval, ze nieco s nasim autom nie je v poriadku... Aj tak si stale myslim, ze to boli zazracni skriatkovia, ktori len na seba obliekli podobu nejakeho cloveka... Poznate ich podla toho, ze nikdy nic nechcu za svoje sluzby, ticho cakaju, kym ich o nieco poziadate, vzdy sa usmievaju... Davajte si pozor, nepretierajte si oci, mohli by zmiznut! Uvazujem (este som to neuzavrela), ci aj Monika a Tomas nepatria k nim...
2. SLOBODA
- je snad najvacsou devizou tejto krajiny. Je to najhodnotnejsia bankovka, od ktorej
su odvodene vsetky ostatne. ("Nikto na svete nemoze ocakavat, ze sloboda, v ktoru
moze dufat, bude taka, ze by sa v nasom state nikdy nijaka krivda nestala, ale ak
mozno staznosti slobodne vypocut, ak ich dokladne zvazia, ak ich rychlo napravia, je
to krajine dosiahnutelna hranica obcianskej slobody, aku rozumni ludia mozu ocakavat."
J. Milton) Ak to premenim(e) na drobne, je to sloboda obliekania, prejavu, slova,
nabozenstva... Nikto sa tam nepozastavuje nad tym, ze sused ma iny nazor, oblecenie
- JE TO SAMOZREJMOST! (Chybou by bolo, ak by to tak nebolo.) U nas chcem(e),
aspon podla mna, hned oponenta presvedcit o "spravnosti" svojho nazoru. (moj
oblubeny citat: "Vzdy , ked so mnou suhlasia, mam pocit, ze sa mylim.") Tam s takym
niecim nestracaju cas... Zivot sam ukaze, co bolo spravne. Asi nieco v tom zmysle -
nesuhlasim s Tvojim nazorom, ale budem robit vsetko pre to, aby si ho mohol vyslovit.
3. VETERNE ELEKTRARNE
- su lany tyciniek s nastoknutymi trojlistkami. Ked sa nekrutia, je nam akosi smutno na dusi, no len co zafuka vietor... kazdy sa chtiac- nechtiac usmeje. Najlepsie je, ked su po oboch stranach cesty. Vtedy staci zastavit sa a divat , hodinu , dve... Clovek ma pocit, ze chvila trva vecnost alebo naopak???
4. DOPRAVNE PREDPISY
- Su trocha (dost!!!) ine a vraj sa odlisuju aj jednotlive staty v ramci USA. Preto kazdemu odporucam, kto sa chysta v USA riadit vozidlo, nezabudnite na to. Niekedy sa na cervenu da ist dolava aj doprava, inokedy len ked je zelena sipka. (Aspon tak nejako som to pochopila ja.) Nadobudla som dojem, ze cuvat a robit tzv. U-turn ( proste sa otocit) je tu vysostne zakazane. Dost nas to ohranicovalo, ked sme si nahodou "zmysleli", ze chceme nieco odfotit. Len za vyhadzovanie odpadkov na dialnici je pokuta 1000 USD (staci vynasobit x cca 50 Sk a dostanete hodnotu v nasej mene). Okrem svorprudovej dialnice ( tzv. freeway) nas vzdy zaujimal pruh pre plne vozidla (tzv. cars pool). Vymysleli ho asi preto, aby Americania nejazdili vo vozidle iba po jednej osobe. V L.A. sa za plne vozidlo povazuje 2 a viac osob (v aute), v San Franciscu je to 3 a viac osob. Tento pruh BY MAL IST pocas zapchy rychlejsie, neplatili sme napr. ani myto na niektorych mostoch. A aj ked sme stali v zapche rovnako ako ostatni, stale nam ostavala radost, ze sme predsa car pool. Mimochodom, to, co pozname z filmov, ze muz sa pocas takejto , neviem, ci to nazvat jazda alebo statie, najskor je to nieco medzi tym, holi, zena maluje, citaju sa veselo spisy na super dolezitu konferenciu... je pravda. V zapche sme napr. za cca 3 h zjedli tolko sladkosti, ako za cely tyzden (trochu dost prehanam!!).
5. POSTOVE SCHRANKY
- Su presne take, ako som si ich predstavovala. Pri ceste, opustene, "schulene", niekedy v rade za sebou, kazda naklonena na inu stranu, inej farby, ticho cakajuce... Perfektne... (Vraj posta tu funguje tak, ze majitel schranky si (ako adresat) nielen vybera postu zo svojej schranky , ale aj (ako odosielatel) tu vklada , co chce odoslat. Ostatne zabezpeci posta. Dobre, nie??)
6. REKLAMACIE
- Staci ked poviem, ze zakaznik moze vratit tovar do 1 mesiaca od jeho kupy BEZ UDANIA DOVODU!!! Obcas to vraj niektori zneuziju- idu na lyzovacku- kupia si novu vystroj, po jej pouziti ju vratia. Lenze ich ekonomika je tak silna resp. robi to tak male % ludi, ze TO VSETKO FUNGUJE. Mala som pocit, ze Americanom tie nervove spoje a zakoncenia, mozgove bunky, ktore dnom i nocou premyslaju, vytesuju sa, ako druheho oklamat, podviest, "prehupnut", proste chybaju. (O tom je asi to prislovie, ze menej je niekedy viac. Alebo???)
7. "PROSTI" LUDIA - AMERICANIA
- Mozeme hovorit len o tej kratkej skusenosti, co sme pocas 14 dni nadobudli. Mozno sa to bude zdat, ze glorifikujem(e) Ameriku... Este sme nestihli ani nejaky problem vyslovit a uz sa ponukli, ze pomozu... (Myslite si , ze kecam, ale fakt to tak bolo...) Akonahle nas videli, ze mame fotak a mapu, pytali sa, ci nieco nepotrebujeme. Raz som sedela na obrubniku, snazila som sa za par sekund dobit svoju energiu. Hned sa mi prihovorila pani, ci mi nie je zle, ci nepotrebujem pomoc... Ja, ze nie, ze som len unavena, dakujem. Radsej som sa postavila, lebo fakt STE TAM LUDOM OKOLO NIE LAHOSTAJNI! Niekto moze snad namietat, ze ich zaujem bol formalny. Ja dam malokedy ruku do ohna, za toto by som fakt dala.... (ze nebol).
8. OVOCIE A ZELENINA
- Boli potravou nielen pre nas zaludok, ale aj pre nase oci. Obchod s ovocim a zeleninou bol obdobou galerie, len zadarmo. Dokonca lepsi ..., mozete k nim (niekedy sme ani nevedeli, co to je) privonat, chytit ich... Vyskusali sme dva "experimenty". Azijska hruska je nieco medzi nasim jablkom a hruskou a granatove jablko (konecne viem, o com sa to pise v tych rozpravkach). Oba experimenty hodnotim 1++.
9. "1. STREDA V MESIACI - ZADARMO"
- je pre mna dalsim divom. Monika cely nas vylet tak bajecne naplanovala, aby sme prave v tento den boli v San Franciscu. ZOO, muzea, galerie... to vsetko su vstupenky na nase pomery dost neunosne (20,30... USD). Vsetky "atrakcie" su robene na vysoko profesionalnej baze. Kto sa tu chce zdokonalit vo svojom odbore, profesii- moze. Koho to prestane bavit alebo uz proste nevladze obsiahnut tolko exponatov- je tu napr. vela roznych automatov s otazkami, hry podla tematiky pavilonu, v ktorom sa prave nachadzate. Pri nich sa clovek odreaguje, zasmeje... Vsade kutiky pre deti, hracky k dispozicii, priestory na prebalenie miminiek... Niekde sa dal pozicat aj kocik, ci vozik pre telesne postihnuteho. Obcerstvenie, socialne sluzby, zelen ,cistota je samozrejmostou . A vsade stoja mili ujovia a tety, ktori Vam fakt pomozu s akymkolvek problemom. A ak to nahodou vyzera, ze sa s Vasou poziadavkou neda nic robit... mala som dojem, ze to trva tak 2 minuty. Prisla som k presvedceniu, ze STACI LEN CHCIET... ("Dnes mame vsetky krasne prava, dnes mame sancu brat aj davat, kazdy z nas musi len chciet..." slova B. Filan, spieva Elan) Vyzera to istotne, ze som to dobre prechvalila, ale take su nase skusenosti...
10. OTVORENOST
- Sloboda, rovnost prilezitosti, otvorenost pre vsetkych bez rozdielu... To su hesla,
ktore charakterizuju USA. Stacilo si vsimat detaily... a clovek videl, ze JE TO TAM.
Socialne zariadenia na pusti, v horach, na plazi... vsade... boli prisposobene aj
ludom na vozicku, niekedy dokonca s Braillovym pismom!! To nepotrebuje komentar
a predsa to ma vysoku vypovedaciu hodnotu. Chodniky, prechody pre chodcov,
miesta odkial bol vzdy naj vyhlad na panoramu (boli oznacene napr. ako vista point
a pod.)- BOLI TIEZ DOSTUPNE VSETKYM!! Pri pohlade na tak "banalne" veci by
sme si mali uvedomit, ako sme mozno vsetci rozdielni... ale pritom tak rovnaki.
V ZOO som napr. videla starsi par: ona na vozicku, on (maju tam obdobu barli- je to taka zelezna konstrukcia) tlacil pred sebou tuto konstrukciu. Videla som ich dvakrat, prvy raz pred klietkami s koalami, druhy - ani neviem kde. A aj ked sa pohybovali mini- rychlostou, ked som sa na nich pozrela, povedala som si, ze ked toto nie je Zivot , a ked toto nie je Laska ( "Nemal nijaky majetok mal len jedineho cloveka, ktoreho majetkom sa chcel stat."), tak uz fakt neviem... A taketo milene pary boli vsade. Iste, niekto bude namietat, ze je to aj vyskou ich penzie. Uznavam...(ale vtedy bola ZOO napr. zadarmo) 60,70,80... rocni pani a damy soferovali auta tak, ze sme castokrat videli iba kudol dymu pred nami. Boli to take "fara", ake pozname z Beverly Hills, z Baywatch-u.
(Poznamka pre tych, ktori tieto serialy nesledujete: Tuto "chybu vo vzdelani" nemusite doplnat, vyuzite cas , prosim, hodnotnejsie.) Boli obleceni do takych veselych farieb (ruzova, sytozelena, nausnice, naramok...), ze som musela zalovit v pamati, kedy som si ja trufla dat podobnu farbu na seba- v 16- tich ?? v 17- tich??? Ta sloboda spociva ASI AJ V OSLOBODENI SA OD NAZORU DRUHEHO. ("Sloboda znamena zodpovednost, a preto sa jej vela ludi boji." G. B. Shaw) Ked sa mi oranzova alebo ruzova paci, tak si ju proste dam... nieco v tom zmysle. Treba to ale pochopit v kontexte celej krajiny. U nas by to bolo vnimane ako nevkus. Sloboda odievania ako sposob vyjadrenia svojho nazoru... Nikto sa nad Vasim odevom nepozastavuje, lebo podobne ako zivotna filozofia, nabozenstvo - JE TO TVOJA VEC!!! Asi je to znak ucty k tomu druhemu. Si tu (stojis tu) predo mnou ako plnohodnotna , nadherna ludska bytost, osobnost, ktorej nazor, postoj, prejav bude pre mna velkym obohatenim... A ja dakujem, ze si ho mozem vypocut, porozmyslat nad nim, dakujem, ze mi ho davas, v skratke nieco podobne ako spievaju NO NAME (slovenska skupina) -"DAKUJEM, ZE SI ". Tazko sa vysvetluje ten pocit, ktory sme si takpovediac "prepasovali" cez colnu kontrolu. Budem sa snazit uchovat si ho co najdlhsie, ale uz teraz citim, ze ho mam kazdym dnom menej a menej... Verim, ze po precitani tohoto odseku Ste nadobudli aspon 1% CHUT TOHO POCITU. Inak povedane: Vasa predstava nasobena 100- mi sa len velmi, velmi hmlisto podoba skutocnosti. Ale lutujem, neviem TO lepsie popisat.
11. KOJOTY, MEDVEDE A INA MILA HAVED...
- Ale po poriadku . . .
- KOJOTY- moja predstava o kojotoch pochadza (najskor) z kniziek K. Maya. Musim sa pochvalit- nosila som strojcek- "rovnatka" 10 rokov, cca od mojich 6 rokov. Prve dva roky som mala hrozne problemy zvyknut si. Niekto si ho dal do ust (moj brat) a kludne spal celu noc. Ja som ho zo zaciatku nosila 15, 30 min....1hodinu denne maximum, po dobu cca 2 rokov. Bolo mi zo strojceka hrozne zle, dusila som sa... A aby som to vydrzala aspon po takuto dobu, mamina nam citala "vinetuovky". Odtial si pamatam, ako kojoty utocia. A kedze som niektore citala aj 3x, v mojej hlave sa ich utocnost asi strojnasobila. Ci co...?? Teoreticky sme vedeli, ze BY MALI BYT PLACHE... Ale relevanciu tej vete dodava slovicko BY. Takze tak rychlo poskladany stan, ako vtedy rano... Intenzita balenia stanu bola priamo umerna poctu kojotov a intenzite ich zavyjania.
- MEDVEDE- psychicky sme sa na ne chystali... ale ked sme dorazili na nase campovacie miesto... mala som dost. Prve 2,3,4 hodiny spanku sa clovek nauci rozoznavat zvuky: buchnutie auta, dveri, sum vetviciek, listia ... a pod. Pri kazdom z nich si mysli... tak, uz je to tu.. MACKO! Moju "odvahu" demonstruje fakt, ze som Veroniku zobudila cca o 01.30h, aby sme isli skladat stan. Veronika bola tiez hore (?!?), ze je to len spln mesiaca, aby som zalahla... Druha noc uz bola bez problemov.(Keby sme tam boli aj tretiu, uz by sme boli "profesionalky".) A aj ked by som za inych okolnosti tento fakt vnimala inak, ked sme boli v tzv. "bear area" (medvedia area, zona), ani sme sa (koli vacsej bezpecnosti) nespray-ovali, nedavali sme si faktor proti Slnku. Ja som si nedala na tvar ani niveu!!! Take sme bolo zodpovedne. Alebo vyplasene???
- INE CUDA - Ked sme uz mali medvedov " za sebou", tesila som sa na spanie v bezpecnom campe. Ani sme nestacili dovarit veceru, Monika a Veronika zbadali NIECO- malo to take zvedave, blikotajuce ocka.( Monika to blizsie opisala vo svojom maili, kedze nie som v biologii doma, odkazujem na jej informacie o tomto tvorovi. ). Jedna vzala baterku, druha fotak, a ako spravne prieskumnicky... isli do tmy. To, ze som zostala miesat nasu veceru sama som nepovazovala za tragediu do momentu, ked som z dialky zacula Veronikin a Monikin hlas. Ich konverzacia prebiehala si nasledovne: "...dalsi..este jeden, treti, dalsi.......odfot to... tuto...daj baterku...zaliezol..." V tom momente som si pomyslela, ze este viac ako medvedov sa bojim ISTOTNE TOHO, CO TAM PRAVE ZALIEZLO.
- NASA FANTAZIA
- Celkovo- nie nebolo to az take hrozne... Samozrejme, ze 60,70,80,90% toho , bolo vysledkom nasej fantazie. Najhorsie pre mna osobne bolo tych prvych x hodin spanku (ha! ha! ha!) v "medvedom" campe. Na kazde zasuchotanie si clovek pomysli, ze... Je to prirodzene, tato reakcia po par hodinach odoznie. Bolo to fakt super!!! Vsetkym potencionalnym navstevnikom tieto campy odporucam(e). Skoro vzdy sme si vybrali (Monika dni predtym naplanovala) inu atmosferu. Nezabudnutelny bol aj camp pri pobrezi Pacificu. Zaspavate...ocean bezodny, zlovestny, vecne rozbureny... Pacific si Vas ziska za par minut...
12. POVOD
- Osudom Ameriky je, ze skoro kazdy odniekial (z ineho statu) pochadza. Takze, ked poculi moju (neodvazujem sa napisat anglictinu) hatlaninu, kazdy sa pytal odkial sme, ako sa mame, ci nieco nepotrebujeme... Fakt sa tu o cloveka zaujimaju. Veroniku a Moniku oslovovali nie tak casto. Mna sa stale pytali ako sa dostanu tam a tam, kde najdu to a to, kolko je hodin... Niekedy som to nechapala, lebo castokrat som pri tom fotila, dost turisticky sme sa obliekali. Ked som cakala na baby, pan na benzinovej pumpe zacal zvesovat obrazky a fotky zo steny a rozpraval o svojej rodine... dalsi v Mc Donalde spomenul, ze on v San Franciscu zije cely zivot, ze nikde este necestoval... Vo vseobecnosti sa radi rozpravaju, dozvedaju sa o inych. Vzdy som si kladla otazku, kde beru na to tolko casu??? Ja neviem... Zeby davali prednost inym hodnotam???- to je moja pracovna verzia- este som tuto kapitolu vo svojom vnutri neuzavrela. A dala som si zavazok, ze mozno budem na buduce menej fotit a ponahlat sa, a viacej sa rozpravat s ludmi okolo... Mozno clovek spozna viac, ak sa bude pozerat viac ludom do oci, ako (nie co!!!) hovoria, ako sa usmievaju, ako im "poskakuju" vrasky okolo ust, na cele... Neviem...???
13. PUSTNE DUNY
- Slova nestacia... Nadherne... Netreba velmi rozpravat, staci sa nechat nadchnut. Neverim, ze existuje na tejto planete clovek, ktoreho by si nevedeli ziskat . . .
14. SAN FRANCISCO
- Istotne bol nas prvy dojem ovplyvneny tym, ze v prvy den nasej navstevy bola hmla. Hmla je slabe slovo, bolo to nespratne, rozpinave hmlisko. Akoby niekto vylial belobu. V jednom obchodiku sme videli pohladnicu- cela siva a pod tym vystizny napis-"San Francisco v hmle". Druhy den to trosku napravil. San Francisco povazovane (v knihach) za najkrajsie mesto USA je malebne primorske mestecko s mnozstvom zelene , parkov, uchvatnymi mostami. Ma "len" 700 000 obyvatelov (L.A. ma 19 milionov) a jednoznacne ho davam(e) do Vasej pozornosti.
15. POZNAVACIE ZNACKY
- Najprv mi pripadalo zabavne, ze na jednej je velryba, na inej slniecko, na dalsej borovica. Monika vysvetlila: vraj kto chce ( ma na to) zaplati si o nieco drahsiu znacku, rozdiel medzi cenami putuje prave na ochranu velryb, narodneho parku a pod. Mna hned napadlo, ze si niekto prisvoji (zneuzije) peniaze zozbierane na nieco ine. Tam sa to proste nerobi... Tam to nejako funguje... Je pravda, ze si demokraciu buduju viac ako 200 rokov. ("Sloboda je schodiste s tisic schodmi. Nemozno vsak pouzit vytah.")
16. BEZPECNOSTNE OPATRENIA
("NEPREDLZUJTE SVOJE BOZKY! NASE LIETADLA STARTUJU PRESNE")
- Mala som dojem, ze pri ceste naspat boli este razantnejsie. O tom, ze sa zacalo bombardovanie sme sa dozvedeli od knaza v nedelu . (Sv. omsu zacal slovami: " Dufam, ze vsetci viete, ze sa zacalo bombardovanie Afganistanu..."- s takym smutkom v hlase...) My sme cestovali v utorok. Vselijake kontroly boli minimalne zdvojene. Co nas ale najviac zarazilo bolo, ze namiesto letusiek boli muzi- my sme im pracovne dali nazov "letuskovia". A ked za normalnych okolnosti su v ulicke 1-2-3 letusky, teraz tam bolo ( v jednej ulicke, boing 747 ma 2) 8-9 muzov, hornu polovicu tela mali v tvare dopravnej znacky "Daj prednost v jazde." Ja som citala na CNN ( este pred odchodom), ze kazdy let bude isteny minimalne dvoma tajnymi agentmi, ale ked som sa pozrela na tych 8 muzov v ulicke, fakt som nevedela ( a doteraz ani neviem), co si mam o tom mysliet?!? Jednoznacne to bola skusenost. Pri tom vsetkom je cloveku hrozne luto, kolko ludi ma "zbytocne" sluzbu, kolko financii na to ide...+ k tomu ta atmosfera na letisku, v lietadle... A ked to porovna , ake to bolo predtym... Ako sa svet dokaze za par dni zmenit. Aku podobu ma teda svet, ktory sa zo dna na den odel do ineho osatenia. Vidime skutocne postavy, alebo len tiene? Mozno si clovek uvedomi, ze "the best things in life are always free"- ze tie najlepsie veci v zivote ( ako smiech, radost, slovo, slnko, plac , pohladenie, voda, povzbudenie...) su (zatial) zadarmo.
17. . . .
18. . . .
19. Iste,
tych divov je viac... toto su len niektore. Tie dalsie preberieme s niektorymi, dufam, osobne. Lebo mozno viac ako krajina prijme Vas zalezi na tom ,ako Ste schopni novu krajinu a vsetko, co Vam "chce dat" prijat Vy...
Dakujem za pozornost.