Velky piatok a Biela sobota

Pred  -  Domov  -  Zamyslenia  -  Dalej
Ahojte,

Obrady Velkej noci

Velky Piatok

Obrady Velkeho piatku boli o 14:00. Vyzdoba zo Zeleneho Stvrtku bola prec. V kostole nebolo tolko ludi, ako v predosly den (asi do 3/4 plny).

Do citania pasii sa zapojili aj ludia. Kricali zborovo "ukrizuj ho!", "my nemame Krala, mame len cisara" (toho z danoveho peniazu), a ja som krical s nimi... Pasie boli sprevadzane tichym dramatickym zvukom z "kotlov", bicich, triangla, organu. Udalosti som prezival velmi intenzivne.

Svate prijmanie...

Poklona krizu - Knazi niesli cez kostol velky kriz s trnovou korunou, klincami a pasom latky. Tri krat "Hla drevo kriza..". Neodhaloval sa Korpus, ako je to v nasich krajoch zvykom. Kriz bol postaveny do stojanu medzi dve sviece. Pocas poklony zbor spieval renesancne piesne.

Biela Sobota

Prekvapenie pri vstupe - predna stena ako okno s pohladom na vychadzajuce slnko, SLNKOM je Zmrtvychvstaly Kristus...

Hudba - zbor, klavir, organ, slacikove kvarteto, klavir, bas-gitara, gitara-"spanielka", bicie (konga, orchestrove "kotle"...), "dychova sekcia" - pozon, tuba, trubky.

5 knazov (2 nasi + 3 hostia)

Citania jedno v anglictine, striedavo jedno v spanielcine. V laviciach su misale (texty na stvrt roka), takze to mohli sledovat.

Krst - "naplno" - vo fontanke Panny Marie, za plny dzban, pokrsteni boli ozaj obmyti na celom tele. Zeny boli asi na priprave pripravovane na takyto obrad, takze mali vlasy skromne v cope.

Birmovka tiez naplno, "nielen" kryzmou na palci krizik na celo, ale kryzma vyliata na hlavu.. Knaz chcel vyjadrit: "TOTO JE NAOZAJ, nielen symbol ktory nesie daka dlha tradicia."

V Amerike sa vela tlieska, aj v kostole. Je to vyjadrenie spolupatricnosti, vdaky, radosti. Pokrsteni boli prijati farskou rodinou ozaj dlhym potleskom.

 

Casto som rozmyslal, preco nas Pan priviedol do Californie. Bolo to pre Velku noc. Mna to priviedlo k vzkrieseniu, znovuzrodeniu. Viera sa v kazdodennom zhone, starostiach, a technokratickym myslenim postupne vzdalovala. Ja "viem, ze je to tak", ale "neverim", teda Kristus je vzdialeny, zavrety tam v svatostanku, mna sa "nedotyka", neprenika kazdy okamih, kazdu udalost. Nedelna omsa je ta slamka, ktorej sa drzim, aby som to vzacne celkom nestratil.

Tu citim, ze Pan sa stara, ze za mna nemo, bez vycitky zomiera, ze vychadza z hrobu, zo smrti.. Vdaka Pane, ze si ma vyslobodil.

Prave pocuvam Lamacske chvaly: "Ani oko nevidelo, ani ucho nepoculo, co Pan pripravil pre tych, co ho miluju"...

Aby dary Velkej noci naplnili Vas zivot, Vam zo srdca zela

tomi
Pred  -  Domov  -  Zamyslenia  -  Dalej