Zastavte sa, prosim

Pred  -  Domov  -  Zamyslenia  -  Dalej
Mili MIMAci, rodina i ostatni,

dni nam utekaju pomedzi prsty casto bez toho aby sme Cesta si stihli uvedomit ich jedinecnost. Kazdodenne drobne i velke starosti, stres, nedostatok penazi i casu, zdravie odmietajuce posluchat... Mnohokrat zabudame, ze to vsetko by sa dalo zvladat s ovela vacsim pokojom tak upnuta na decka v skole), ze sme ostatne vnimali v dusi, keby sme si privolali na pomoc Pana hned odzaciatku a nie az ked nevladzeme a nevieme riesit situaciu nasimi silami. A vobec - prenechat mu moc nad nami a bezpodmienecne sa oddat Jeho voli je uloha tazka, celozivotna, ale je to to nejlepsie, co pre seba, svojich blizkych a spasu mozme urobit. A ustavicne si to pripominat a pytat sa seba "Preco to tak nerobim?" Byt zamerany na zakladne otazky zivota, stale mat v podvedomi "Bud vola Tvoja" a robit tolko dobra okolo seba, kolko vladzeme. Mozno ste niektori na svojej zivotenej sinusoide prave tam niekde dole a tak silno prahnete po osobnom dotyku Pana, po preciteni istoty, ze je STALE pri Vas. Mne v takejto chvili velmi pomaha, ked mi niekto blizky porozprava ako on pocitil pritomnost Boha. Tak si sadam za pocitac a pre tych, ktori mozno prave toto potrebuju na to, aby sa im stiahlo hrdlo od uzasnutia nad Bozim konanim, pisem tieto riadky.

Ako som uz naznacila v predoslom liste, velmi casto tu prezivame to, ze Pan je s nami, chrani nas v riskantnych situaciach (vid tie nestastne kravy . riesi veci potajomky za nas... no rada by som spomenula aspon vcerajsi cerstvy zazitok. Musim zacat trochu zosiroka.

Pri nasom kostole je zbor (dost profesionalny), ktory diriguje mlady asi 25 rocny chalan. Po sv. omsi (v stvrtok 1. 11.) ohlasil, ze v nedelu vecer maju koncert. Kedze na podobnom (ale postnom - citaj s "vokanom') koncerte sme uz raz boli a bolo to velmi pekne, chceli sme ist aj sem. Resp. najma Tominovi ako "odbornikovi" sa takato hudba velmi paci. Ja nie som az taka zapalena a okrem toho sa mi to zdalo drahe (vytazok vsak siel na pomoc obetiam teror. utokov), no nakoniec sme si kupili listky. Az ked sme dosli domov, sme si uvedomili, ze prave v ten vecer je slovenska sv. omsa, ktoru sem 4 krat do roka chodi sluzit jeden knaz az zo San Franciska. Boli sme na nej na Kvetnu Nedelu (v juni sa nam nepodarilo), o tom som aj pisala. Tak mi to bolo luto a rozmyslala, ze co urobit. A Pan sa stara po x- ty raz: este v ten vecer nam volala jedna pani (starsi manzelsky par, su tu uz vyse 30 rokov), ze ta slovenska sv. omsa ('Dusickova') sa preklada o tyzden neskor, lebo ten knaz musel ist na Slovensko. Otvarala som usta a vzhliadla Hore. A kocert (Requiem) bol neskutocne uzasny!!!! Ale to nie je koniec. Potom sa nam stala taka neprijemna vec - ako som spominala, Tomi v aprili menil robotu a tak sa museli viza transferovat na novu firmu, resp. sa vybavovat nove viza. Tahalo sa to pol roka, stalo nas to par tisic dolarov, no nakoniec sme vytuzene papieriky, na zaklade ktorych sme tu mohli legalne dlhsie byt, mali v rukach. (Neboli to este viza,len take papiere, na zaklade ktorych si o viza mozme poziadat v Kanade ci Mexiku). No nasa radost netrvala dlho, lebo hned na druhy den ich Tomi akymsi zazrakom v robote stratil. Pisem zazrakom, lebo naozaj zmizli akoby ich zobrala nejaka nadprirodzena bytost. Tak sme hned kontaktovali nasho pravnika, formulare ziadosti o kopiu, dalsie peniaze, dalsie cakanie. Ale nelutujeme. Opat nas to dalo na kolena, ked si clovek zacinal mysliet, ze je mu nejako moc dobre (po opraveni dokriveneho auta som nabobudla trochu dojem, ze hura, svet je gombicka). Nedela rano. Doterajsie nadherne slnecne pocasie sa akoby mihnutim carovneho prutika zmenilo na huste mrholenie a dazd (ved na dnes bola prelozena 'dusickova' omsa, tak aj pocasie musi byt slovenske "dusickove"). Dokonca sme museli uz aj na chvilu zakurit! Piseme listy, Tomi pracuje na nasej web stranke, sme doma v teplucku. Mozno zmena tlaku, no sme taki nijaki a ist 50 - 60 km potme v hustom dazdi (to sme si uplne odvykli, resp. ja som hadam este ani nejazdila v dazdi po dialnici na slovensku omsu sa nam akosi nechce. Jednoduchsie by bolo odskocit si vecer sem k nam na mladeznicku. A chcela som konecne napisat poslednu cast hromadneho mailu a mat to "zkrku" a kopec inych drobnosti. Zvoni telefon - ta mila pani sa nas pyta, ci teda ideme a ze sa mozme s nimi zviezt. Ani nevieme preco, no odolavame. Vyhovorime sa na zmenu tlaku, bolest hlavy... Zda sa, ze je smutna. Skladam telefon, ostavam sediet a mam taky divny pocit. Pan nas usvedcil v nasej pohodlnosti, lenivosti, predsudkoch. Po par vetach s Tominom dviham opat telefon a menim nase rozhodnutie. Za tri minuty vyrazame. U nich odstavime auto a dalej ideme ich autom. Cestou Tomi pomohol tomu panovi vylozit jedno velke okno (prenajimaju byty a cestou sme sa tam stavili). Potom nam v aute rozpravali strastiplnu cest ako sa sem oni dostlali. A pani povedala jednu vetu, co sa mi velmi pacila - ze co si najviac ceni, ked jej niekto da - cas a dobru radu. Kolko casu my nezistne venujume druhym a kolko dobrych rad im dame??? Sv. omsu aj tazko opisat. Tak ako ta na Kvetnu nedelu nas az tak silno neoslovila, tak tato bola pravy opak. Ten stary knaz mal velmi silnu, dojimavu, prezivu kazen. Snaha zadrzat gucu v hrdle, ktora mu tak stazovala rozpravanie, nakoniec stroskotala a po licach mu tiekli dva trblietajuce sa pramienky. Mnohi sa pridali. A on rozpraval. O vlastnych skusenostiach, BEZPODMIENECNEJ viere....(po omsi rozpraval, ze jeho najkrajsie stravene roky boli vo vezeni s otcom biskupom Gojdicom). Pan neziada od nas POCHOPENIE ale VIERU!!! Uverit aj bez pochopenia - to je to comu sa Duha tak upnuta na decka v skole), ze sme ostatne vnimali casto tak velmi branime a opakujeme Bohu otazku "Preco?". Obcas podvedome v zapale rozpravania presiel v strede vety plynulo do anglictiny A Tomina zacala ta hlava nakoniec naozaj aj dost silno boliet. Kto chcel mohol na papier napisat mena blizkych zosnulych, za ktorych chcel dat odsluzit omsu, zapalit za nich taku vysoku sviecku, ktore boli v rade pred oltarom. V myslienkach som objala mnoho ludi, ktorych sa uz inac neda. Po prvykrat od svadby sme s Tominom niesli obetne dary... Po sv. omsi mal pre nas Pan dalsie prekvapenie - na takom posedeni (byva to vzdy po tychto slov. omsiach - take stretnutie rodakov) pri kave a 'siskach' (donuts) sme sa spoznali s jednym parom - ona z Banskej Bystrice, on American - skoncil teologiu, umenie, pracuje aj s pocitacmi , zoznamili sa ked on bol na dva roky na Slovensku na 'misiach'. O dva tyzdne maju svadbu. A co je na tom take zaujimave? Doteraz sme tu stretli mnoho ludi, no nikto akoby nebol uplne takej istej krvnej skupiny ako my. A ta Zuzka? Pojmy ako Milan Bubak, UPC, Atlanta, Riso Canaky, Kompromis, Brano Skripek a mnoho ineho spolocneho nam dalo prezit hlboku blizkost a zdielanie. Pozname aj spolocnych ludi... Na svadbu im pride jeden knaz zo Slovenska, ktory bude viest take cosi ako duchovnu obnovu na buducu nedelu - VELMI sa tam tesime. A kazdy utorok mavaju u nich doma slovenske stretka. V naplnujucom rozhovore sme si vymenili teda mailove adresy (i web strankove a nechapavo dakujeme Bohu za tento dar posunut nas zivot tu opat do inych, vyssich dimenzii. A to sme tam nechceli ist kvoli malickostiam typu: chcela som mat 'zkrku' 7. diel hromadneho... atd. No comment. Hlavu by som si otrepala o stenu aki sme my ludia niekdy nemozni. Sami svojou pohodlnostou branime tomu aby sa Boh prejavil v nasom zivote svojim konanim. Ako to cele uzavriet? Bohuvdaka za svedomie, ktore do nas vlozil a ked ho aspon trosku pocuvame, zistime, co od nas Pan chce a co chce len nase JA. A ked pojdeme za Panom v kazdej situacii (i tej, ktora sa nam bude zdat uplne na hlavu postavena a nelogicka), tak nemozeme zbludit. A On nam to stonasobne odmeni. Tak nebudme lenivi vyliezt z nasich slimacich budok vustrety svetu, ludom... Boh na nas caka za rohom!!!

Moni
Pred  -  Domov  -  Zamyslenia  -  Dalej